Katalóg výnimočných áut
Toto nie je katalóg všetkých áut. Je to výber tých, ktoré majú niečo navyše: karosárske jednokusovky a série počítané na desiatky kusov, restomody s remeselným prístupom, hypercary malých manufaktúr – ale aj sériové športové autá, ktoré sa dajú bežne kúpiť, a predsa sú výnimočné motorom, dizajnom, históriou alebo charakterom. Pri každom aute nájdete to, čo chce vedieť nadšenec: pôvod, počet kusov, techniku, fotografie a zdroje.
Nič sme nenašli. Skúste iný výraz.

Milánska značka, ktorej špeciálne série – od 33 Stradale po Zagato – patria k najžiadanejším zberateľským autám Talianska.
Alfa Romeo vznikla v Miláne v roku 1910 a dávno predtým, než sa stala súčasťou veľkého koncernu, definovala, čo je talianske športové auto: víťazstvá na Mille Miglia, prvý titul majstra sveta formuly 1 v roku 1950, karosérie od Touringu, Zagata a Bertoneho. Do katalógu výnimočných áut nepatrí sériová produkcia značky, ale jej špeciálne série – autá, ktoré vznikajú v desiatkach kusov, často v spolupráci s milánskymi karosárňami, a ktoré zberatelia chápu ako pokračovanie tejto tradície.
Novodobá 33 Stradale z roku 2023 je toho najčistejším príkladom: 33 kusov stavaných ručne u Carrozzeria Touring Superleggera, každý konfigurovaný s majiteľom v „Bottege“ Alfy Romeo, všetky predané skôr, než ich svet uvidel. Spolu s 8C Competizione, Giuliou SWB Zagato či TZ3 tvorí rad, vďaka ktorému má Alfa Romeo v tomto katalógu miesto.
Alfa Romeo 33 Stradale 2023–202633 kusovvyše 620 k0–100: pod 3,0 sPôvodná 33 Stradale z roku 1967 od Franca Scaglioneho je pre mnohých najkrajšie auto, aké kedy vzniklo – a s 18 postavenými kusmi aj jedno z najvzácnejších. Keď Alfa Romeo v auguste 2023 predstavila jej novodobého nasledovníka, nešlo o retro: Centro Stile pod vedením Alejandra Mesonera-Romanosa prenieslo proporcie, motýlie dvere a plynulé krivky originálu na úplne novú mechaniku a karosériu zverilo Carrozzeria Touring Superleggera – rovnako ako v šesťdesiatych rokoch.
Technický základ zdieľa s Maserati MC20: karbónový monokok s hliníkovým H-rámom, dvojité priečne ramená, aktívne tlmiče a zdvih prednej nápravy. Spaľovacia verzia má 3,0-litrový twin-turbo V6 s vyše 620 k, osemstupňovú dvojspojkovú prevodovku ZF a elektronický samosvorný diferenciál; na stovku zrýchli pod tri sekundy a dosiahne 333 km/h. Brzdy Brembo s karbón-keramickými kotúčmi sú riadené elektronicky. Klienti si mohli vybrať aj plne elektrickú verziu s vyše 750 k. V kabíne nie je pred vodičom jediná obrazovka, volant nemá tlačidlá a dve interiérové témy – Tributo a Alfa Corse – sú len východiskom pre individualizáciu.
Práve tá je pre zberateľa podstatná. Alfa Romeo vytvorila „Bottegu“, tím, ktorý s každým z 33 majiteľov konfiguroval auto od farby až po individuálny VIN vyrytý na stredovom tuneli – podľa vzoru renesančných dielní. Prvý exemplár bol dokončený koncom roka 2024, dodávky pokračujú v rokoch 2025 a 2026 a jeden kus putoval do múzea Alfy Romeo v Arese. Vypredaná séria, ručná výroba u Touringu a status najdrahšej Alfy Romeo modernej éry robia z 33 Stradale jednu z istôt súčasného zberateľstva.

Piemontská manufaktúra špecialistu na karbón, ktorá barchettou Rina vracia čistotu talianskych športových áut šesťdesiatych rokov.
Automobili Mignatta založil José Mignatta, majiteľ piemontskej firmy JM, ktorá sa už 25 rokov venuje kompozitom a karbónu – dodáva výrobcom superšportov aj leteckému priemyslu vrátane dielov pre stíhačku F-35. Z tejto skúsenosti vznikla myšlienka postaviť vlastné auto: nie ďalší hyperšport s obrazovkami, ale ľahkú, analógovú barchettu, ktorá podľa slov značky „bráni čistotu pôžitku z jazdy“. Sídlo aj výroba sú vo Valfenere d’Asti v Piemonte; značka sa predstavila v januári 2025 a prvé auto odhalila v máji 2025.
Prvé dielo Rina navrhol Davide Dessì, absolvent IED Turín s minulosťou v Italdesigne. Firma stavia na ručnej práci, karbónovom monokoku vlastnej výroby a atmosférickom V8 s manuálnou prevodovkou; každé auto je „sartoriálne“ prispôsobené majiteľovi a ročná produkcia je obmedzená na 30 kusov. Na Goodwoode 2026 Mignatta naznačila aj kupé Rina, ktoré má prísť v roku 2027.
Mignatta Rina 2025–30 kusov ročnecca 500 kRina vznikla ako odpoveď na svet, ktorý je podľa jej tvorcov „čoraz zložitejší a umelejší“. Automobili Mignatta – nová značka piemontského špecialistu na karbón Josého Mignattu – ju predstavila v máji 2025 ako dvojmiestnu barchettu bez strechy a čelného skla, s jedinou misiou: brániť čistotu pôžitku z jazdy. Tvar od Davideho Dessìho pracuje s dlhou kapotou, eliptickou maskou, vypuklými blatníkmi a zužujúcou sa zadnou časťou – citáciami talianskych pretekárskych barchett šesťdesiatych rokov bez jediného retro gýču.
Pod karosériou z karbónu a aramidu je karbónový monokok vlastnej konštrukcie, ktorý váži 71 kg. Vpredu uprostred sedí atmosférický celohliníkový V8 s objemom 5,0 litra, ladený v Italtecnice na približne 500 k, vzadu šesťstupňová manuálna prevodovka v usporiadaní transaxle so samosvorným diferenciálom – schéma, ktorá dáva rozloženie hmotnosti 50:50. Celok váži okolo tony. Brzdy Brembo, 19-palcové kolesá vpredu a 20-palcové vzadu, karbónový hnací hriadeľ.
Interiér je úmyselne analógový: otáčkomer s červeným poľom od 6 200 ot./min uprostred, štyri menšie budíky, hliníkové prepínače, hnedá koža – a zapaľovač s popolníkom vedľa radiacej kulisy. Pre zberateľa je Rina jeden z najčistejších konceptov súčasnosti: atmosférický V8, manuál s kulisou, karbón a ručná výroba v Piemonte, pri cene, ktorá je zlomkom toho, čo pýtajú veľké značky za podobné barchetty.

Prvé autá s menom Pininfarina na kapote – elektrické hyper GT, navrhnuté v Cambiane a stavané ručne v desiatkach kusov.
Meno Pininfarina patrí od roku 1930 k najslávnejším v histórii automobilového dizajnu – Battista „Pinin“ Farina a jeho karosáreň nakreslili Cisitaliu 202, Ferrari 250 GT, Alfu Romeo Spider či Lanciu Aurelia B24. Automobili Pininfarina vznikla v roku 2018 ako samostatná automobilka so sídlom v Mníchove, pod krídlami indickej skupiny Mahindra, ktorá v roku 2015 kúpila Pininfarina SpA. Prvýkrát v histórii tak vznikli autá, ktoré nesú meno Pininfarina ako značku, nie len ako podpis dizajnéra.
Vývoj a dizajn prebiehajú v Cambiane pri Turíne, kde sa v malej manufaktúre každé auto stavia ručne – Battista si vyžiada približne desať ľudí a desať týždňov práce. Značka stavia výhradne na elektrickom pohone s technikou od chorvátskeho Rimacu a drží sa mikrosérií: 150 kusov Battisty vrátane piatich Anniversario, 10 kusov barchetty B95. Je to pokus preniesť taliansku karosársku tradíciu do éry, v ktorej výkon už nie je limitom, a ponúknuť zberateľom to, čo bolo kedysi samozrejmé – auto postavené na mieru, nie z katalógu.
Pininfarina Battista 2019–2025150 kusov1 900 k0–100: 1,86 sKeď Automobili Pininfarina v marci 2019 v Ženeve odhalila Battistu, išlo o viac než o ďalší hypercar: prvýkrát po takmer deväťdesiatich rokoch sa meno Pininfarina objavilo na kapote ako značka, nie ako podpis dizajnéra. Auto dostalo meno po zakladateľovi karosárne Battistovi „Pinin“ Farinovi a tvary, ktoré sa odvolávajú na klasiky zo šesťdesiatych rokov – nízky predok, dlhé blatníky a karbónová zadná časť s aktívnym krídlom.
Pod karbónovým monokokom pracuje elektrický pohon vyvinutý s chorvátskym Rimacom: štyri motory, 120 kWh batéria v tvare T a výkon 1 900 k, ktorý robí z Battisty najvýkonnejšie auto postavené v Taliansku. Čísla sú abstraktné, kým ich auto nepotvrdí na dráhe – v roku 2022 v Dubaji zrýchlilo z 0 na 100 km/h za 1,86 s, na 200 km/h za 4,75 s a zastavilo zo 100 km/h na 31 metroch. Maximálna rýchlosť je 350 km/h, dojazd podľa WLTP až 476 km.
Každá Battista vzniká v manufaktúre v Cambiane pri Turíne, kde sa karbónová vaňa spája s karosériou ručne a interiér sa šije podľa klienta. Sto päťdesiat kusov vrátane piatich Anniversario, výroba v rokoch 2022 až 2025 – pre zberateľa ide o prvé a zároveň zakladajúce auto značky, ktoré do histórie vstúpilo ocenením na Villa d’Este a rekordmi, nie len dizajnom.
Pininfarina B95 2023–202610 kusov1 900 k0–100: pod 2 sBarchetta je v talianskej karosárskej tradícii najčistejšia forma: dve sedadlá, žiadna strecha, žiadne kompromisy. Automobili Pininfarina túto formu preniesla do elektrickej éry a v auguste 2023 predstavila na Monterey Car Week B95 – prvú elektrickú hyper barchettu na svete a zároveň svoje prvé auto stavané ako klasický coachbuilding, teda na mieru pre každého z desiatich klientov.
Technický základ pochádza z Battisty – karbónový monokok, štyri elektromotory s výkonom 1 900 k a 120 kWh batéria v karbónovom puzdre. B95 však dostala úplne novú karosériu v jazyku Pura, ktorý predznamenal koncept Pura Vision, a predovšetkým riešenie, ktoré nemá nikto iný: namiesto čelného skla dva samostatne nastaviteľné aerodynamické štíty pred každým sedadlom. Pod dve sekundy na 100 km/h a vyše 300 km/h v aute bez strechy sú zážitkom, ktorý sa nedá zažiť nikde inde.
Každý z desiatich kusov vzniká v Cambiane v spolupráci s majiteľom – od farby karosérie cez materiály interiéru po detaily štítov. Cena od 4,4 milióna eur bez daní a rok 2025, ktorý je zároveň 95. výročím Pininfarina SpA, z nej robia najvzácnejší model značky a logického nástupcu historických barchett, ktoré Pininfarina kreslila pre Ferrari.

Rodina, ktorá šesť desaťročí stavala Alpiny, začína v Buchloe odznova – pod vlastným menom a s karosériou od Zagata.
Burkard Bovensiepen založil v roku 1965 v bavorskom Buchloe firmu Alpina, ktorá z BMW robila rýchlejšie a jemnejšie autá s vlastným štatútom výrobcu. Keď rodina v roku 2022 predala práva na značku Alpina koncernu BMW s účinnosťou od konca roka 2025, synovia Andreas a Florian Bovensiepenovci sa rozhodli pokračovať pod vlastným priezviskom – na jar 2025 vznikla Bovensiepen Automobile s rovnakým sídlom, dielňami a tímom v Buchloe.
Namiesto tisícok áut ročne sa nová značka sústreďuje na desiatky kusov s ručnou výrobou, karbónovými karosériami a filozofiou „Fine Driving“ – grand turismo, ktoré nemá byť najrýchlejšie na okruhu, ale najpríjemnejšie na dlhej ceste. Prvým modelom je Bovensiepen Zagato na základe BMW M4, ktorý vznikol v spolupráci dvoch rodinných firiem z Buchloe a Milána; nasledovať majú modely 05 GT a Spider.
Bovensiepen Zagato 2025–99 kusov611 k0–100: 3,3 sKeď BMW prevzalo značku Alpina, rodina Bovensiepenovcov nestratila dielne ani ľudí – stratila len meno na mriežke chladiča. Bovensiepen Zagato je odpoveď: prvé auto pod vlastným priezviskom, postavené v Buchloe a oblečené v Miláne. Zagato mu dal strechu double bubble, nízko posadené svetlomety, dlhú klesajúcu kapotu a čistú, atletickú záď s plutvami a difúzorom; Bovensiepen techniku, ktorá dlhé roky definovala Alpiny.
Základom je BMW M4 – vedome v štruktúre kabrioletu, aby kupé mohlo byť bez B-stĺpika s úplne zasúvateľnými oknami a zároveň si zachovalo homologáciu a bezpečnosť sériového auta. Šesťvalec S58 dostal nové sanie, turbodúchadlá a titánový výfuk Akrapovič a dáva 611 koní a 700 Nm; stovku zvládne za 3,3 s a končí pri 302 km/h. Adaptívne tlmiče Bilstein s režimami Comfort, Sport a Sport Plus zodpovedajú filozofii „Fine Driving“ – auto má byť rýchle, ale predovšetkým pohodlné na dlhé trasy.
Zberateľsky ide o zakladajúci model: deväťdesiatdeväť kusov, prvý Bovensiepen v histórii a prvé BMW s karosériou Zagato od konceptu BMW Zagato Coupé z roku 2012 – no tentoraz nie ako koncept, ale ako auto s cenníkom a konfigurátorom. Pre tých, ktorí zbierali Alpiny, je to logické pokračovanie rodinnej línie.

Nemecký špecialista na ľahké konštrukcie z Formuly 1 a Le Mans, ktorý si so Zagatom postavil vlastný hypercar.
capricorn GROUP so sídlom v Düsseldorfe odvodzuje svoju históriu od roku 1933 a dnes patrí k najdôležitejším dodávateľom v pozadí svetového motoršportu. Jeho doménou sú ľahké konštrukcie: kompozity, kovanie, obrábanie, odlievanie a aditívna výroba. Komponenty capricornu jazdili vo Formule 1 (Lotus, Caterham), v programe Porsche LMP1, v Le Mans s Peugeot Sport a vo WRC s Volkswagenom; väčšina projektov pre výrobcov luxusných áut ostáva dôverná. Skupina prevádzkuje šesť výrobných závodov v Európe – kompozity vznikajú v Meuspathe pri Nürburgringu, mechanické diely v Mönchengladbachu – a v roku 2014 sa stala kupcom okruhu Nürburgring.
V októbri 2025 vystúpil capricorn z anonymity: zakladateľ a šéf Robertino Wild spolu s priateľom Andreom Zagatom predstavil capricorn 01 Zagato, prvý hypercar s karosériou od Zagata a prvé auto s menom capricorn. Značka tým prešla od dodávateľa k výrobcovi – s ambíciou ďalších modelov a s predajom výhradne cez belgickú skupinu Louyet.
capricorn 01 Zagato 2025–19 kusovviac ako 900 k0–100: pod 3,0 sZagato za viac ako sto rokov obliekol Alfy, Astony, Ferrari, Lancie aj Maserati, no hypercar nikdy. Zmenilo to priateľstvo Andreu Zagata s Robertinom Wildom, šéfom düsseldorfskej skupiny capricorn, ktorá desaťročia dodáva ľahké diely tímom Formuly 1 a Le Mans. Spoločná predstava o tom, aké má byť auto pre vodiča, dostala v októbri 2025 meno capricorn 01 Zagato.
Technika je z pretekárskeho sveta, no bez jeho nervozity. Karbónová štruktúra typu LMP1 tvorí monokok, pomocné rámy aj karosériu; zavesenie je dvojité lichobežníkové s pushrodmi a tlmičmi Bilstein, brzdy Brembo karbón-keramické s vlastným ABS, posilňovač riadenia pracuje len pri nízkych rýchlostiach a potom sa úplne vypne. Kompresorový V8 s vyše 900 koňmi posiela výkon na zadné kolesá cez päťstupňový manuál – „menej prevodov, viac prežitku“, ako hovorí Wild. Krídlové dvere, zrkadlá na blatníkoch a kabína z karbónu, titánu, hliníka a kože Connolly dopĺňajú obraz auta, ktoré má podľa Zagata vyzerať rovnako dobre aj o štyridsať rokov.
Pre zberateľa je 01 Zagato bod, v ktorom sa stretáva história karosárne s inžinierstvom z paddocku: devätnásť kusov, európska homologizácia, prvé zmluvy podpísané – a jedna z posledných príležitostí získať nový hypercar s manuálnou prevodovkou a bez hybridu.

Najväčší výrobca pretekárskych šasi na svete postavil jediné cestné auto – a dal mu svoje meno.
Gian Paolo Dallara prešiel Ferrari, Maserati a Lamborghini, kde ako hlavný konštruktér stál pri zrode Miury, než v roku 1972 založil vlastnú firmu vo Varane de‘ Melegari pri Parme. Dnes je Dallara najväčším výrobcom pretekárskych monopostov na svete: výhradný dodávateľ šasi pre IndyCar, Formulu 2, Formulu 3 a Super Formulu, konštruktér vozov Formuly E aj prototypov LMP2 a LMDh pre BMW a Cadillac, partner tímu Haas vo Formule 1.
Menej viditeľná, ale pre zberateľov rovnako dôležitá je inžinierska práca pre cestné autá – Dallara pomáhala s Bugatti Veyron a Chiron, Alfou Romeo 8C a 4C, Maserati MC12 a MC20 či KTM X-Bow. V novembri 2017, na 81. narodeniny zakladateľa, predstavila prvé auto pod vlastným menom: Stradale, 855 kg ľahký karbónový dvojmiestny stroj, ktorý prenáša desaťročia skúseností z pretekov priamo na cestu. Je to jediné cestné Dallara – a pravdepodobne aj najčistejšia definícia toho, čo značka vie.
Dallara Stradale 2017–2026600 kusov400 k0–100: 3,25 sDallara stavia pretekárske autá pre IndyCar, Formulu 2, Formulu 3 či Le Mans a potichu pomáhala s vývojom Bugatti Chiron, Alfy Romeo 4C alebo KTM X-Bow. Vlastné cestné auto však nikdy nemala – až do 16. novembra 2017, keď Gian Paolo Dallara dostal k 81. narodeninám prvý kus Stradale. Názov znamená jednoducho „cestná“ a presne o to išlo: preniesť filozofiu pretekárskeho auta na cestu bez toho, aby sa čokoľvek stratilo.
Základom je karbónový monokok s hliníkovými pomocnými rámami a plne karbónová karoséria, ktoré držia suchú hmotnosť na 855 kg. Motor je 2,3-litrový štvorvalec turbo odvodený z Fordu EcoBoost, s Boschom naladený na 400 k a 500 Nm – pri tejto hmotnosti stačí na 0–100 km/h za 3,25 s a 280 km/h. Dôležitejšia je však aerodynamika: so zadným krídlom vytvára Stradale prítlak až 855 kg, teda rovnako, koľko sama váži, a v zákrutách dosahuje 2 g. Riadenie je bez posilňovača, tlmiče trojcestne nastaviteľné.
Karoséria je modulárna. V základe je Stradale barchetta bez dverí, strechy a čelného skla; klient si môže doplniť čelné sklo (Spider), T-rám strechy a krídlové dvere (Coupé) a kedykoľvek ich zase odobrať. Dallara plánovala 600 kusov za päť rokov a prvých sto mala objednaných ešte pred premiérou; okruhová verzia EXP s 500 k, 700 Nm a sekvenčnou prevodovkou posúva koncept ešte ďalej. Pre zberateľa je Stradale jediné auto, na ktorom je meno Dallara – a vzácna možnosť vlastniť pretekársku konštrukciu v jej najčistejšej podobe.

Britský coachbuilding v duchu šesťdesiatych rokov – ručne tepaný hliník na modernej technike, len v desiatkach kusov.
David Brown Automotive založil v roku 2013 v Coventry britský podnikateľ David Brown – menovec, nie príbuzný sira Davida Browna z Aston Martinu. Jeho zámer bol jednoduchý a odvážny zároveň: postaviť grand tourer, ktorý vyzerá ako ikony zo šesťdesiatych rokov, ale jazdí, brzdí a funguje ako súčasné auto. Výsledkom bol Speedback GT, odhalený v marci 2014 v Coventry a v apríli predstavený na Top Marques v Monaku. V roku 2017 naň nadviazal Mini Remastered a v roku 2018 limitovaná Speedback Silverstone Edition.
Firma od roku 2017 sídlila v Silverstone Parku a každý Speedback vznikal viac ako 8 000 hodín ručnej práce – hliníkové panely tepané na drevených formách, interiér šitý na mieru, drevené dyhy a koža podľa želania klienta. V novembri 2024 sa spoločnosť dostala do nútenej správy a vo februári 2026 bola zrušená. Pre zberateľov to znamená, že Speedback zostane navždy sériou niekoľkých desiatok áut – britský coachbuilding z éry, ktorá sa už nezopakuje.
David Brown Speedback GT 2014–2024max. 100 kusov510 k0–100: 4,8 sSpeedback GT je odpoveď na otázku, ako by vyzeral britský grand tourer zo šesťdesiatych rokov, keby vznikol dnes. David Brown ho odhalil v marci 2014 v Coventry a o mesiac neskôr na Top Marques v Monaku: dlhá kapota, oblé blatníky, drôtené kolesá a zadná časť s vyklápacím piknikovým sedadlom – tvary, ktoré priznane citujú Aston Martin DB5, ale pod ktorými nie je nič staré. Karosériu navrhol Alan Mobberley, bývalý dizajnér Jaguar Land Rover.
Technický základ pochádza z Jaguaru XKR, jedného z najlepších britských GT svojej doby: 5,0-litrový V8 s kompresorom a 510 k, šesťstupňový automat ZF s radením pod volantom, adaptívne tlmiče, brzdy a riadenie. Hliníkové panely karosérie sa tepali ručne a nasadzovali na hliníkový monokok, interiér vznikal na mieru – koža, dyhy, prístroje, farby. Viac ako 8 000 hodín práce na jedno auto je číslo, ktoré v dnešnom coachbuildingu obstojí vedľa Touringu či Zagata.
David Brown Automotive plánoval maximálne 100 kusov; koľko ich do nútenej správy v novembri 2024 skutočne vzniklo, firma nezverejnila, no išlo o desiatky, nie stovky. So zrušením spoločnosti vo februári 2026 sa séria definitívne uzavrela. Pre zberateľa tak Speedback GT získal to, čo mu pri uvedení chýbalo – istotu, že ďalší už nevznikne.
David Brown Speedback Silverstone Edition 2018–202410 kusov601 bhp0–100: 4,3 sŠtyri roky po premiére Speedbacku GT priviezol David Brown Automotive do Ženevy jeho ostrejšiu a vzácnejšiu podobu. Silverstone Edition, pomenovaná podľa sídla firmy a najslávnejšieho britského okruhu, vznikla v desiatich kusoch a dostala tému „Jet Age“: čiernu sieťovú masku s prídavnými svetlami, tmavé keramické rámiky LED svetlometov, 20-palcové kované kolesá Afterburner a štvoricu koncoviek výfuku v zadnom difúzore.
Pod hliníkovou karosériou zostáva základ Jaguaru XKR, no kompresorový V8 bol zosilnený na 601 bhp a 766 Nm – 0–100 km/h trvá 4,3 s, maximum ostáva elektronicky obmedzené na 250 km/h. Aktívny zadný diferenciál, adaptívne tlmiče a výkonnejšie brzdy dopĺňa šesťstupňový automat ZF s hliníkovými pádlami. Lak Fly By Night sa nanáša osem týždňov a dopĺňa ho pruh Black Night; v interiéri sa stretáva brogue koža, dánska látka Kvadrat Remix, dyha Ebony Macassar a prístroje v štýle leteckého kokpitu.
Pri cene 620 000 libier bez daní išlo o najdrahší model značky a zároveň o jej poslednú limitovanú edíciu Speedbacku. Po nútenej správe v roku 2024 a zrušení spoločnosti v roku 2026 je desať áut Silverstone Edition uzavretou kapitolou – pre zberateľa najvzácnejšia verzia britského coachbuildingu, ktorý trval len desať rokov.

Legenda z Modeny, ktorú oživil P72 – ručne stavané GT s manuálom a vlastným V12 pre okruh.
De Tomaso založil v roku 1959 v Modene argentínsky pretekár Alejandro de Tomaso. Značka dala svetu Vallelungu, Mangustu a Panteru – talianske tvary s americkým V8 – a zo spolupráce s Carrollom Shelbym vzišiel v roku 1965 pretekársky prototyp P70. Po bankrote v roku 2004 a krátkom pokuse o návrat (2009 – 2012) značka takmer dve desaťročia mlčala.
V roku 2019 sa De Tomaso vrátil pod vedením Normana Choia (hongkonský Ideal Team Ventures, majiteľ Apolla) s modelom P72, ktorý vzdáva hold P70. Po plánoch na výrobu v Modene, USA a u Capricornu dnes autá vznikajú v Affalterbachu v Nemecku v spolupráci s HWA. Značka stavia na mechanickej čistote: kompresorový V8 so šesťstupňovým manuálom v P72 a vlastný atmosférický 7,0 l V12 od Italtecnicy s limitom 10 200 ot./min pre okruhový P900.
De Tomaso P72 202572 kusov700 kP72 je dôvod, prečo sa De Tomaso vrátil. Koncept z Goodwoodu 2019 vzdával hold prototypu P70, ktorý Alejandro de Tomaso postavil v roku 1965 s Carrollom Shelbym, a jeho krivky patrili k najobdivovanejším tvarom dekády. Cesta k výrobe však trvala šesť rokov: po plánoch na Modenu, USA a nemecký Capricorn si značka postavila vlastnú montáž v Affalterbachu a produkčnú špecifikáciu odhalila 14. mája 2025.
Výsledok je vedome anachronický. Kompresorový 5,0-litrový V8 na základe Fordu Coyote, vyvinutý s Roush výhradne pre P72, dáva 700 k a približne 820 Nm, no namiesto dvojspojkovej prevodovky má auto iba šesťstupňový manuál s odhalenou kulisou. Žiadne jazdné režimy, žiadny infotainment – tlmiče sa nastavujú ručne v troch smeroch. Monokok vznikol z jedného súvislého kusa karbónu vrátane predného a zadného pomocného rámu, bez lepených a zváraných spojov. V kabíne sa stretáva ručne šitá koža, odhalený karbón a obrábané hliníkové prístroje v ružovom zlate.
Séria je obmedzená na 72 klientskych áut. Prvý interný produkčný kus DT001 bol dokončený v decembri 2024, nasledovali DT002 až DT004 ako vývojová flotila a v júni 2026 prevzal prvý klient auto v špecifikácii „Aurelian Night“ – tmavomodré s ružovozlatými akcentmi. Oficiálnu cenu De Tomaso nezverejnil; médiá uvádzajú približne 1,6 milióna eur bez DPH, respektíve 1,8 milióna USD. Pre zberateľa je P72 kombináciou, ktorá sa už nebude opakovať: manuál, kompresorový V8, karbónový monokok a tvar, ktorý dnes patrí k najkrajším novodobým GT.
De Tomaso P900 2022–202618 kusov900 kP900 je odpoveď na otázku, čo by De Tomaso staval, keby ho nezväzovali predpisy pre cestnú premávku. Koncept z novembra 2022 vychádza z P72, no zdieľa s ním iba svetlomety a sklenenú kabínu: väčšie lamely predného splittera, nasávanie na streche, masívne zadné krídlo spojené s krytom motora dlhou chrbticou a zlaté koncovky výfuku nad difúzorom. Cieľ bol jasný – 900 koní, 900 kilogramov, 18 kusov.
Motor je kľúčom k celému autu. Pôvodný plán počítal s V12 od nemeckého Capricornu; vo februári 2026 De Tomaso potvrdil finálnu špecifikáciu a partnera: turínsku Italtecnicu Carla Cavagnera, ktorá na projekte spolupracovala s Claudiom Lombardim, autorom motorov Lancie a Ferrari F1. Výsledkom je atmosférický 65° V12 s objemom 7,0 l, dvoma vačkovými hriadeľmi na rad valcov, titánovými ventilmi, rozvodom ozubenými kolesami, osemstupňovým mazaním so suchou kľukovou skriňou a kompletnou hmotnosťou pod 200 kg. Dáva 900 k pri približne 9 500 ot./min a točí do 10 200 ot./min. Je to zároveň splnenie sna Alejandra de Tomasa, ktorý vlastný V12 skúšal vyvíjať už v roku 1970.
Pre zberateľa je P900 najvzácnejší nový De Tomaso: osemnásť áut, atmosférický dvanásťvalec bez hybridu a cena okolo 3 miliónov USD. Výrobca ho zatiaľ koncipuje výhradne pre okruh a cestnú verziu označuje za „otázku času“. Ďalšie vizuálne a aerodynamické aktualizácie sľubuje počas roka 2026, keď sa P900 približuje k prvým klientskym stavbám.

Pražský reštomod Porsche 911 generácie 997 – „Stock is boring" v podaní dizajnéra Petra Novagueho.
EDIT Automotive je nezávislý dizajnérsky projekt z Prahy, za ktorým stojí priemyselný dizajnér a bývalý ambasádor značky Porsche Petr Novague. Pod heslom „Stock is boring“ sa venuje jedinému autu: Porsche 911 generácie 997, ktoré reštauruje, upravuje – „edituje“ – a dopĺňa o vlastné diely. Podľa EDIT je 997 posledná 911 s hydraulickým posilňovačom riadenia, a teda posledný skutočne mechanický zážitok z jazdy pred nástupom modelu 991.
Filozofia je opačná než u väčšiny reštomodov: žiadne turbo ani stovky koní navyše, ale kompletne rozobrané a nanovo postavené auto s novými kritickými dielmi, karbónovými partiami karosérie, podvozkom Öhlins a interiérom zbaveným obrazoviek. Prvý model g11 vznikne iba v 99 kusoch, každý na objednávku a po konzultácii priamo s dizajnérom.
EDIT g11 202399 kusov325 – 400 kReštomody Porsche 911 sú dnes samostatnou disciplínou, no takmer všetky vychádzajú zo vzduchom chladených generácií. EDIT Automotive z Prahy zvolil v auguste 2023 inú cestu: generáciu 997 (2005 – 2013), posledné 911 s hydraulickým riadením a atmosférickým boxerom, ktoré ešte nie sú klasikou, no už majú charakter, aký neskoršie modely stratili. Autorom projektu je dizajnér Petr Novague, bývalý ambasádor značky Porsche.
Každé auto EDIT kompletne rozoberie. Motor dostane nové ložisko IMS a nerezové vložky valcov, opotrebované diely sa menia za nové, no výkon zostáva pôvodný – 325 až 400 koní podľa základu. Karoséria dostane karbónové predné a zadné partie, ktoré Novague nakreslil s odkazom na pôvodnú 911: nízko posadené úzke zadné svetlá, mriežka medzi nimi a čisté plochy bez spojlerov. Podvozok tvoria nastaviteľné tlmiče Öhlins, brzdy s kotúčmi GT3 a strmeňmi Brembo, samosvorný diferenciál a kované kolesá. Z interiéru zmizlo rádio aj obrazovka, pribudol nový volant, Alcantara a skrátené radenie.
Pre zberateľa je g11 zaujímavé presne tým, čím vyvolalo diskusiu v médiách: nie je to prestavba na výkon, ale redukcia na podstatu. Séria 99 kusov, rukopis jedného dizajnéra a stredoeurópsky pôvod z neho robia jediný reštomod svojho druhu v regióne. Základná cena je 170 000 eur; klient si volí lak, detaily exteriéru a materiály interiéru.

Nová britská manufaktúra, ktorá pristupuje k restomodu ako k remeslu, nie k tuningu.
Encor založil Simon Lane, bývalý šéf divízie Q by Aston Martin – oddelenia, ktoré vytváralo bespoke špeciály pre najnáročnejších klientov značky. Jeho prvý projekt Series 1 pretvára Lotus Esprit do podoby, akú by mohol mať, keby sa vyrábal dnes: s karbónovou karosériou, atmosférickým prístupom k dizajnu a modernou technikou pod klasickou klinovou siluetou.
Firma stavia na malých sériách, ručnej práci a tíme ľudí s minulosťou v Lotuse a Aston Martine. Každé auto vzniká na objednávku a podľa želaní klienta.
Encor Series 1 2025–202750 kusov400 bhp0–100: cca 4 sEsprit S1 z roku 1976 je jedno z najčistejších klinových áut, aké kedy Giorgetto Giugiaro nakreslil – a jedno z mála, ktoré sa stalo filmovou ikonou skôr než zberateľskou. Encor Series 1 je pokus zachovať túto siluetu a dať jej to, čo pôvodný Lotus nikdy nemal: tuhosť, výkon a kvalitu spracovania, ktorá obstojí vedľa dnešných manufaktúrnych áut.
Základom je podvozok neskorších Esprit V8 (1996–2004), ktorý je pevnejší a vhodnejší pre vyšší výkon. Sklolaminátovú karosériu nahrádza celok z autoklávovaného karbónu, ktorý firma navrhla tak, aby zachoval proporcie Series 1 vrátane výklopných svetlometov – dnes s LED projektormi. V zadnej časti pracuje 3,5-litrový twin-turbo V8 naladený na 400 bhp, radí sa päťstupňovým manuálom od Quaife a brzdí sa AP Racingom.
Encor nie je tuningová dielňa. Simon Lane viedol Q by Aston Martin, oddelenie pre bespoke špeciály, a rovnaký prístup prináša aj sem: 50 objednávok, každé auto podľa klienta, dodávky od polovice roku 2026 do 2027. Pre zberateľa je to vstup do kategórie, ktorú definovali Singer či Eagle – ale s britskou klinovou legendou.

Turínska karosáreň bratov Rubattovcov – retromod Giulia na základe Quadrifoglia a hliníková pocta Giottovi Bizzarrinimu.
ErreErre Fuoriserie vznikla v Turíne v roku 2022 okolo bratov Gianlucu (CEO, šéf vývoja a hlavný testovací jazdec) a Lucu Rubattovcov. Prvým projektom bola Giulia – nie restomod, ale „retromod“: súčasná Alfa Romeo Giulia Quadrifoglio s úplne novou karbónovou karosériou v štýle Giulie Tipo 105 z roku 1962. Logika je opačná než u klasických restomodov – bezpečnosť, výkon a spoľahlivosť rieši moderné auto, karosárska práca mu vracia charakter, ktorý sériová výroba stratila.
Druhý projekt ForGiotto posúva firmu ku coachbuildingu starej školy: ručne tepaná hliníková karoséria, americký V8 s karburátorom a tvar, ktorý si Giotto Bizzarrini želal, ale nikdy nepostavil. Oba projekty vznikajú v malých sériách (33, resp. 5 kusov) a každé auto je šité na mieru klientovi – od materiálov v interiéri po vlastný dizajn kolies z interného štúdia.
ErreErre Fuoriserie Giulia 2022–33 kusov562 kKeď Alfa Romeo oslavovala 60 rokov Giulie, turínska ErreErre Fuoriserie urobila to, čo automobilka sama nemohla: vzala súčasnú Giuliu Quadrifoglio a obliekla ju do karosérie, ktorá sa hlási k Tipo 105 z roku 1962. Štyri okrúhle svetlomety, zmenšený scudetto, hranaté blatníky s ostrými hranami, obdĺžnikové zadné svetlá a dva malé spoilery na streche a veku kufra. Firma to nazýva „retromod“ – donorské auto je moderné, takže bezpečnosť, elektronika a každodenná použiteľnosť ostávajú; mení sa len to, čo auto robí výnimočným.
Karoséria je celá z karbónu a šetrí vyše 200 kg; viac než 5 000 hodín dizajnu si vyžiadalo zachovanie pôvodnej bezpečnostnej bunky. Twin-turbo V6 s objemom 2 891 cm³ je ladený na 562 k a 680 Nm, dýcha cez výfuk Capristo a chladí sa Venturiho kanálmi v prednom nárazníku. Podvozok Bilstein B16 sa nastavuje podľa želania klienta, brzdy sú karbón-keramické Brembo, prevodovka osemstupňová ZF s režimami DNA a Race – na manuálnej verzii firma pracuje. V kabíne ostávajú len dve sedadlá; zadné nahradilo karbónové puzdro potiahnuté alcantarou.
Pre zberateľa je Giulia od ErreErre vzácna kombinácia: 33 kusov, rukopis malej karosárne z Turína, moderná mechanika bez kompromisov v použiteľnosti a vzhľad, ktorý na stretnutiach alfistov vyvoláva viac otázok než ktorákoľvek sériová Quadrifoglio. Každé auto trvá približne dva roky a kabínu je možné dokončiť od klasickej kože až po exotické materiály.
ErreErre Fuoriserie ForGiotto 2025–20265 kusov300 až vyše 400 kmax vyše 250 km/hGiotto Bizzarrini, konštruktér Ferrari 250 GTO, odišiel v roku 1962 z Maranella a pre Iso navrhol A3/C – auto, z ktorého sa neskôr stala Bizzarrini 5300 GT. Podľa Fabrizia Rossiniho, ktorý s ním spolupracoval, Bizzarrini dlho nosil v hlave myšlienku preniesť na A3/C koncept Ferrari „Breadvan“: useknutý chvost s vertikálnou zadnou stenou, ktorý sám vymyslel pre Scuderiu Serenissima. Nikdy ju nepostavil. ErreErre Fuoriserie ju v decembri 2025 predstavila ako ForGiotto – „RetroVision“, nie restomod.
Auto vzniká na pôvodných rámoch a mechanike z éry 5300 GT, ktoré dodáva a stavia Iso Restorations. Karoséria je tepaná ručne z hliníka, s predkom 5300 GT a novou zadnou časťou s useknutým chvostom a zvislým oknom. Pod kapotou pracuje Chevrolet V8 „small block“ 327 s objemom 5 358 cm³ a štvorkomorovým karburátorom – podľa prípravy od 300 do vyše 400 k – a štvorstupňový manuál Borg-Warner, pri ktorom si klient volí stály prevod. Hmotnosť je okolo 1 200 kg, maximálna rýchlosť vyše 250 km/h a auto je homologované na cestu.
Interiér je pretekársky: drevený volant, kovová palubná doska, analógové budíky, ručné ovládanie. Pre zberateľa je ForGiotto coachbuilding v najčistejšej forme – päť kusov, historická mechanika, ručná práca v hliníku a príbeh, ktorý nadväzuje priamo na jedného z najväčších konštruktérov Talianska. Cena od 690 000 € bez DPH.

Nová hyperšportová manufaktúra z Modeny – vlastný 7,0-litrový V12 so štyrmi turbami a vyše 2 000 koňmi.
Giamaro Automobili založili v roku 2021 v Modene otec a syn Giacomo a Pierfrancesco Commendatore. Giacomo Commendatore bol jedným z prvých investorov Paganiho; dnes financuje vlastnú značku a tím približne dvoch desiatok ľudí z Pagani, Lamborghini a Ferrari. Vývoj vedie legendárny testovací jazdec Loris Bicocchi, ktorý pracoval na Countachi, Bugatti EB110, Zonde, Veyrone aj prvých Koenigseggoch.
Filozofia značky stojí na vlastnom motore: V12 s objemom 6 988 cm³, 120° rozvorom „hot-V“, štyrmi turbodúchadlami Garrett a výkonom až 2 157 k, vyvinutom s turínskou Italtecnicou, v ktorej má Giamaro podiel. Dizajn prvých dvoch modelov – hypercaru Krafla (pri premiére v máji 2025 uvedeného pod menom Katla) a vysoko posadeného Alboru – pochádza z turínskeho štúdia Camal Alessandra Camoraliho. Autá vznikajú v Cavezze pri Modene; značka pripravuje nový závod v Castelfranco Emilia a „Palazzo Giamaro“, kde si klienti budú autá konfigurovať.
Giamaro Krafla (Katla) 2025100 kusov (plán)1 670 kKeď v máji 2025 neznáma značka z Modeny oznámila hypercar s 2 157 koňmi, novinári čakali ďalšie rendery bez budúcnosti. Namiesto toho našli v Cavezze hotovú továreň, statický výstavný kus, jazdný maskovaný prototyp na parkovisku a za projektom rodinu Commendatore – Giacomo Commendatore bol jedným z prvých investorov Paganiho. Auto sa pri premiére volalo Katla, po islandskej sopke; od leta 2025 nesie meno Krafla, po sopke rovnako islandskej a rovnako nevyspytateľnej.
Základom je motor, aký si dnes nestavia nik: 7,0-litrový V12 s rozvorom valcov 120°, štyrmi turbodúchadlami Garrett v „horúcom V“ a suchou kľukovou skriňou. Vznikol v spolupráci s turínskou Italtecnicou, v ktorej Giamaro vlastní podiel, takže zostáva výlučný. Výkon sa odomyká kľúčmi: biely dáva 400 až 800 k na bežnú jazdu, čierny 1 670 k a 1 556 Nm, červený plných 2 157 k pri 9 000 ot./min a 2 008 Nm. Sila ide na zadné kolesá cez sedemstupňovú robotizovanú prevodovku s mechanickým samosvorom. Karbónový monokok váži 170 kg a celé auto 1 540 kg; vývoj vedie Loris Bicocchi, muž, ktorý ladil EB110, Zondu aj Veyron.
Dizajn pochádza z turínskeho štúdia Camal Alessandra Camoraliho (predtým Ferrari, Pininfarina, Bertone) a vedome cituje supercary 90. rokov – ťažkú zadnú časť EB110 a Diabla, ktorá dáva na odiv motor uprostred. Kabína pripomína ovládací panel stíhačky.
Giamaro plánuje 100 kusov pri tempe približne 30 áut ročne, prvé dodávky v roku 2027 a základnú cenu 2,47 milióna eur bez DPH – s typickými príplatkami okolo 250 000 eur a možnosťou individualizácie až za milión. Pred premiérou bolo podľa Top Gearu predaných 20 áut. Pre zberateľa ide o vstupenku do príbehu, aký Modena zažila naposledy pri začiatkoch Paganiho.
Giamaro Albor 2025konceptneuverejnenýNa premiére Katly v máji 2025 stál vedľa žltého hypercaru ešte jeden exponát: Albor, model v mierke 1:1, ktorý Top Gear opísal ako „absolútne šialený“. Giamaro ním ukazuje, že nechce byť značkou jedného auta. Meno pochádza zo sopky Albor Tholus na Marse – značka tak definuje niečo, čo na Zemi zatiaľ neexistuje.
Technicky Albor stojí na rovnakom modulárnom karbónovom monokoku a rovnakom 7,0-litrovom V12 so štyrmi turbodúchadlami ako Krafla, zdvihnutom na vysoký podvozok so širokými plecami a tesne natiahnutou karosériou. Dve strešné nasávania privádzajú vzduch k motoru a robia z auta siluetu vyššiu ako Alfa Romeo Stelvio. Giacomo Commendatore odmieta slovo SUV: „Staviame iba hypercary, ale bude ich veľa.“ Výkon, hmotnosť ani cena neboli zverejnené.
Pre zberateľa je Albor zatiaľ prísľubom, no zaujímavým: ak vznikne, pôjde o jediné vysoko posadené auto s motorom presahujúcim 2 000 koní a o najodvážnejší tvar, aký v Motor Valley za posledné roky vznikol. Giamaro výrobu zváži podľa záujmu – „druhé auto je zatiaľ len myšlienka, ale máme rovnaký monokok a rovnaký motor, takže ho vieme postaviť“.

Konštruktér McLarenu F1 stavia autá podľa jediného pravidla – čo najnižšia hmotnosť, atmosférický V12 a manuál.
Gordon Murray navrhol majstrovské formuly pre Brabham a McLaren a v roku 1992 McLaren F1, auto, ktoré dodnes definuje pojem „analógový supercar“. Po odchode z McLarenu založil v roku 2007 konštrukčnú kanceláriu Gordon Murray Design a v roku 2017 vlastnú automobilku Gordon Murray Automotive. Jej program je priamy: každý model má atmosférický dvanásťvalec od Cosworthu, manuálnu prevodovku, karbónový monokok a hmotnosť, akú dnes nemá nikto iný – T.50 váži pod tonu, T.33 len o málo viac.
Značka sídli v kampuse Highams Park vo Windleshame v grófstve Surrey, kde sa autá stavajú ručne a v prísne limitovaných sériách – 100 kusov T.50, 25 kusov T.50s Niki Lauda, po 100 kusov T.33 a T.33 Spider. Všetky boli vypredané krátko po predstavení. V roku 2025 pribudla divízia Gordon Murray Special Vehicles s piatimi kusmi S1 LM, poctou víťazstvu McLarenu F1 GTR v Le Mans 1995. Pre zberateľa je GMA to, čím bol McLaren F1 v deväťdesiatych rokoch: auto, ktoré nevzniklo kvôli číslam v tabuľke, ale kvôli zážitku za volantom.
GMA T.50 2020–2026100 kusov663 kGordon Murray chcel po McLarene F1 postaviť auto, ktoré by jeho najslávnejšie dielo prekonalo, nie zopakovalo. T.50, predstavené v auguste 2020, je výsledok: rovnaké tri sedadlá s vodičom uprostred, rovnaký atmosférický V12 a manuál, ale s tridsaťročným náskokom v materiáloch a aerodynamike. Názov odkazuje na päťdesiaty projekt Murrayho konštruktérskej kariéry.
Srdcom je 3,9-litrový dvanásťvalec, ktorý Cosworth navrhol na mieru: 663 k pri 11 500 ot./min, maximum 12 100 ot./min, 178 kg hmotnosti a polostrukturálne uloženie v karbónovom monokoku. Prevodovka je šesťstupňová manuálna od Xtracu s hliníkovou skriňou vážiacou 82 kg. Ventilátor s priemerom 400 mm v zadnej časti nie je dekorácia – riadi prúdenie vzduchu pod podlahou a spolu s aktívnymi spojlermi a difúzormi ponúka šesť aerodynamických režimov, od zníženého odporu až po režim brzdenia.
Výsledkom je suchá hmotnosť 997 kg, číslo, ktoré v tejto triede nedosahuje nikto iný. GMA stavia sto kusov ručne v Surrey; všetky sa predali za 2,36 milióna libier bez daní ešte pred začiatkom výroby. Pre zberateľa je T.50 priamym pokračovaním rodokmeňa, ktorý sa začal McLarenom F1 – a pravdepodobne posledným autom tohto druhu, aké vzniklo bez elektrifikácie.
GMA T.33 2022–2026100 + 100 kusov617 kAk je T.50 pre Gordona Murrayho vrcholným technickým cvičením, T.33 je auto, ktoré chcel sám používať. Predstavil ho v januári 2022 ako dvojmiestny supercar s klasickými proporciami – dlhá kapota, kabína posunutá dopredu, kruhové zadné svetlá a žiadne aktívne krídla. Inšpiráciu hľadal v pretekárskych GT a prototypoch zo šesťdesiatych rokov, ale karoséria je plne karbónová a šasi iStream Ultralight patrí k najľahším monokokom na trhu.
Dvanásťvalec Cosworth GMA.2 vychádza z motora T.50, s charakterom upraveným pre bežné jazdenie: 617 k pri 10 250 ot./min, 497 Nm a maximum 11 100 ot./min. Radí sa výhradne ručne, šesťstupňovou prevodovkou Xtrac s H-kulisou, a suchá hmotnosť 1 090 kg znamená 566 k na tonu. Spider z apríla 2023 pridáva dva odnímateľné karbónové panely strechy, ktoré sa ukladajú do predného kufra, a vysúvacie zadné okno – pri hmotnosti 1 108 kg.
Sto kusov kupé sa vypredalo do týždňa od premiéry, sto kusov Spidera krátko po ňom; výroba vo Windleshame nasleduje po dokončení sérií T.50 a T.50s. Pre zberateľa je T.33 vzácnejší, než sa zdá: je to jediný atmosférický V12 s manuálom a hmotnosťou pod 1 100 kg, ktorý sa dá bez kompromisov použiť na cestu cez Alpy.
GMA S1 LM 2025–20265 kusov720 kV júni 1995 vyhral McLaren F1 GTR 24 hodín Le Mans hneď pri prvej účasti – a Gordon Murray, jeho konštruktér, sa k tej kapitole vrátil po tridsiatich rokoch. S1 LM odhalil 15. augusta 2025 na The Quail v Monterey ako prvé auto novej divízie Gordon Murray Special Vehicles. Nie je to replika, ale interpretácia: proporcie, oválne výduchy na blatníkoch, strešný nasávač a dvojité zadné krídlo odkazujú na F1 GTR, mechanika pochádza z T.50.
Cosworth pre S1 LM zväčšil dvanásťvalec na 4,3 litra a výkon 720 k, radenie zostáva manuálne. Karoséria je kompletne karbónová a aerodynamika plne aktívna – prítlak vytvára krídlo, difúzory a ground effect, nie ventilátor ako v T.50. Suchá hmotnosť 957 kg je nižšia než u základného T.50, podvozok je ľahší a tuhší. Vodič sedí v strede medzi dvoma spolujazdcami, rovnako ako v McLarene F1.
Vzniká presne päť kusov a všetky si objednal jeden klient. Keď RM Sotheby’s v novembri 2025 v Las Vegas ponúklo šasi číslo 1 – vrátane možnosti dokončiť jeho špecifikáciu a nastavenie priamo s Gordonom Murraym – cena 20,63 milióna dolárov sa stala rekordom pre nové auto predané na aukcii mimo charity. Pre zberateľov je S1 LM tým, čím bol F1 LM v deväťdesiatych rokoch: najvzácnejší článok rodokmeňa, ktorý sa už nerozšíri.

Kalifornský ateliér, ktorý zo vzduchom chladeného Porsche 911 generácie 993 robí auto, aké Stuttgart nikdy nepostavil.
Peter Nam, zakladateľ výrobcu karbónových dielov a kovaných kolies Vorsteiner, založil Gunther Werks v Huntington Beach v Kalifornii – meno nesie po Günterovi Wendtovi, nemecko-americkom inžinierovi programov Mercury, Gemini a Apollo, ktorého zásada „žiadny kompromis“ sa stala firemným krédom. Prvé auto, 400R z roku 2017, malo byť GT3 RS generácie 993, ktorú Porsche nikdy nevyrobilo: karbónová karoséria, atmosférický 4,0-litrový boxer od Rothsport Racing a len 25 kusov. Viac ako 90 percent dielov vzniká vo vlastnej réžii, od karbónu po svetlomety.
Po Coupe prišiel Speedster (25 kusov), twin-turbo Turbo s 850 koňmi (75 kusov), program GWR, experimentálna divízia GWX a F-26 inšpirované Porsche 935 s vyše tisíckou koní (26 kusov). Top Gear vyhlásil Gunther Werks za Restomod of the Year 2026 a v tom istom roku vyhral ateliér produkčnú triedu šprintu na Goodwood Festival of Speed. Každé auto je zákazka, ktorá sa začína návštevou klienta v Huntington Beach a končí odovzdaním v galérii ateliéru – s päťročnou zárukou, čo je v restomod svete výnimka.
Gunther Werks 400R 201725 kusov438 bhp0–100: pod 4 sKeď Porsche v roku 1998 ukončilo generáciu 993, skončila sa aj éra vzduchom chladených 911. GT3 RS vtedy ešte neexistovalo – a práve to chcel Peter Nam, šéf karbónového špecialistu Vorsteiner, dohnať. Auto, ktoré v roku 2017 predstavil ako Gunther Werks 400R a neskôr premenoval na „Porsche 993 Remastered by Gunther Werks“, vzniklo s ambíciou preniesť na 993 to, čo dnes robia modely RS: širší rozchod, karbónovú karosériu, pretekársky podvozok a motor s otáčkami, aké vzduchom chladený boxer nikdy sériovo nemal.
Rothsport Racing stavia 4,0 l atmosférický motor na pôvodnej skrini s kľukovým hriadeľom z GT3, kovanými ojnicami, individuálnymi škrtiacimi klapkami a riadiacou jednotkou Motec – 438 bhp pri 7 800 otáčkach a 427 Nm. Výkon ide cez Getrag G50 s vlastnými prevodmi a diferenciál so 40 % svornosťou na zadné kolesá s pneumatikami 315/30. Karbón nahrádza všetky panely okrem dverí, skelet je bodovo zváraný, tlmiče sú KW Clubsport a brzdy Brembo GTR. Výsledok váži 1 211 kg, obkrúti Laguna Seca za 1:30,99 a zrýchli z 0 na 60 mph pod štyri sekundy.
Pre zberateľa je 400R zakladajúcim kusom ateliéru: len 25 áut, každé podľa klienta, s cenou od 525 000 $ bez donorského auta. Program je uzavretý; Top Gear vyhlásil Gunther Werks v roku 2026 za Restomod of the Year a 400R je auto, ktorým sa to celé začalo.
Gunther Werks Speedster 2021–202525 kusov441 kPo 25 kupé prišiel v roku 2021 Speedster – odpoveď Gunther Werks na otázku, ako má vyzerať najčistejšie otvorené vzduchom chladené 911. Nízko skosené čelné sklo v karbónovom ráme (alebo žiadne), karbónový tonneau kryt s dvoma oblúkmi, pod ktorým sa skrýva látková strecha, guľové spätné zrkadlá z frézovaného hliníka, ktoré Porsche ukázalo na koncepte Speedster a do série nedostalo, a „ducktail“ s nasávaním vzduchu: každý detail je citát z histórie 911, prevedený do karbónu.
Technika vychádza z kupé, no je o krok ďalej. Atmosférický 4,0 l boxer od Rothsport Racing dostal nové mapovanie a dáva 441 koní a 454 Nm pri 7 800 otáčkach, radí sa Getragom G50 s upravenými prevodmi a diferenciálom s karbónovými lamelami. Podvozok má adaptívne tlmiče JRZ s tromi režimami, stabilizátory Eisenlohr Racing a brzdy Brembo; v priestore za sedadlami je dodatočné vystuženie a ochranný rám. S hmotnosťou 1 175 kg je Speedster ľahší než kupé, a to vrátane kovaných karbón-horčíkových kolies v štýle Fuchs a sedadiel s dutou karbónovou škrupinou.
Pre zberateľa je to uzavretá kapitola: 25 kusov, výroba 2022 až 2025, žiadne pokračovanie. Prvý pravostranný kus jazdil Autocar v roku 2022 a cenu odhadol na približne 700 000 £ vrátane donorského auta – pri dvadsiatich piatich kusoch je to číslo, ktoré bude s časom skôr rásť.
Gunther Werks Turbo 202275 kusov850 bhpPo dvoch atmosférických programoch ukázal Gunther Werks v auguste 2022 na The Quail oranžový prototyp s názvom Project Tornado – prvé turbo z Huntington Beach. Základom je 993 Turbo, no filozofia je rovnaká ako pri 400R: rozšíriť predný rozchod, odľahčiť karosériu karbónom a presunúť hmotnosť dopredu, aby sa 911 správalo skôr ako auto s motorom uprostred než ako klasika s ľahkým predkom. Turbo 993 GT2 malo v najsilnejšej verzii 444 koní; Tornado začínalo na 600 koňoch so 700 v režime Track.
Od tej doby Rothsport Racing motor posunul dvakrát. V lete 2023 na Goodwood Festival of Speed uvádzal ateliér vyše 750 koní, dnešná špecifikácia hovorí o 850 bhp a 813 Nm pri červenom poli 7 500 ot./min. Všetko ide cez šesťstupňový Getrag s vlastnými prevodmi a diferenciál so 40 % svornosťou na zadné kolesá – bez pohonu všetkých kolies, ktorý mal sériový 993 Turbo. Podvozok má aktívne tlmiče DGR, zosilnené stabilizátory, brzdy Brembo GTR a 18-palcové kované kolesá; karoséria je o 227 kg ľahšia a celé auto váži okolo 1 225 kg.
Pre zberateľa je Turbo najväčšia séria ateliéru – 75 kusov –, no zároveň tá najindividuálnejšia: každá zákazka má vlastné meno a špecifikáciu, od trojvrstvovej perleťovej ružovej pre Veľkú Britániu po jednokusový Project End Game. Cena sa oficiálne neuvádza; Autocar ju v roku 2022 odhadoval na úrovni Speedstera, teda okolo 700 000 £ vrátane donorského auta.

Rodina Rivolta – od Isetty cez Grifo s americkým V8 až po návrat značky v spolupráci so Zagatom.
Renzo Rivolta kúpil v roku 1939 firmu Isothermos v Bresse pri Miláne a po vojne ju premenil na výrobcu skútrov, motocyklov a slávneho „vajíčka“ Isetta, ktoré v licencii stavalo aj BMW. V roku 1962 prišlo prvé grand turismo Iso Rivolta GT s karosériou od Bertoneho a V8 od Chevroletu – podľa Rivoltu preto, že „ide rýchlejšie a nepokazí sa, keď zavriete kapotu“. Nasledovali Grifo, pretekársky A3/C s triednymi víťazstvami v Le Mans 1964 a 1965, Fidia a Lele. Po smrti zakladateľa viedol firmu syn Piero; ropná kríza a predaj investorovi znamenali v roku 1974 koniec výroby.
Značku vrátila k životu Renzova vnučka Marella Rivolta-Zagato spolu s manželom Andreom Zagatom – najprv virtuálnym Iso Rivolta Vision Gran Turismo pre hru Gran Turismo, potom skutočným autom: GTZ, devätnásť kusov s karosériou od Zagata a preplňovaným V8 z Corvette. Iso Rivolta je tak jednou z mála historických talianskych značiek, ktoré ostali v rodine zakladateľa a ktorých znak – gryf, ktorý navrhla Rachele „Lele“ Rivoltová – sa znovu objavil na novom aute.
Iso Rivolta GTZ 2020–19 kusov660 k0–100: 3,7 sIso Rivolta GTZ vznikla ako skutočné pokračovanie virtuálneho Iso Rivolta Vision Gran Turismo a zároveň ako pocta A3/C, najslávnejšiemu pretekárskemu autu značky. Zagato ju predstavil v roku 2020 a vybral jej základ, ktorý by Renzo Rivolta schválil: Corvette C7 Z06 s V8 preplňovaným kompresorom. Iso vždy stavalo na americkej mechanike, lebo „ide rýchlejšie a nepokazí sa“ – GTZ tento recept opakuje so 660 koňmi a 881 Nm.
Karoséria je dielom milánskeho ateliéru: karbón v dvoch hlavných dieloch, aby tvary plynuli bez prerušenia, vlnitá bočnica inšpirovaná A3 Berlinetta Stradale, dlhý zalomený fastback, bočné vetracie otvory a zakrivené čelné sklo. Vzadu dvojice okrúhlych svetiel, vpredu gryf – znak, ktorý pre značku navrhla Rachele Rivoltová. Interiér nesie sedadlá s výrazným bočným vedením a stredový tunel, ktorý prezrádza americký základ.
Pre zberateľa je GTZ auto s jasnou genealógiou: devätnásť kusov, rodina zakladateľa stále pri kormidle, karosáreň Zagato v úlohe, ktorú plnila pri Iso už v 60. rokoch, a mechanika, ktorá sa dá bez obáv používať. Je to zberateľské kupé, s ktorým sa dá naozaj jazdiť.

Piemontská manufaktúra Lucu Bettiho, ktorá vracia na cesty ducha skupiny B – a s K39 mieri medzi hyperšporty.
Kimera Automobili založil v roku 2008 bývalý rally jazdec Luca Betti v Cuneu v Piemonte – najprv ako súťažný tím, od roku 2013 ako dielňu na reštaurovanie historických áut. Názov je skratka „Keeping My Road“ a zároveň odkaz na mytologickú Chiméru. V roku 2018 vznikol nápad postaviť od základu modernú interpretáciu Lancie 037, posledného auta so zadným pohonom, ktoré vyhralo majstrovstvá sveta v rally. Výsledok, EVO37, bol predstavený v roku 2021 a 37 kusov sa vypredalo v priebehu mesiacov.
Silou Kimery sú ľudia: motor dozoruje Claudio Lombardi, šéf vývoja pohonov Lancie z čias skupiny B, podvozok podpísal Sergio Limone, konštruktér originálu, a jazdné vlastnosti ladil dvojnásobný majster sveta Miki Biasion. Firma sama hovorí o „autentickej evolúcii“, nie o restomode. Po EVO37 nasledoval EVO38 s pohonom všetkých kolies a v máji 2026 na Villa d’Este úplne nový hyperšport K39 s motorom V8 od Koenigseggu.
Kimera EVO37 2021–202637 kusov505 k0–100: cca 3,2 sLancia 037 bola v roku 1983 posledným autom so zadným pohonom, ktoré vyhralo majstrovstvá sveta v rally – proti štvorkolkám Audi. Luca Betti, bývalý rally jazdec z Cunea, sa rozhodol predstaviť si, ako by vyzerala, keby ju Lancia vyvíjala ďalej. Nie reštaurovanie, ale „autentická evolúcia“: EVO37 nezdieľa s originálom jediný panel, no jej proporcie, štvorica svetlometov a silueta s dlhým zadným krytom sú rozpoznateľné na prvý pohľad.
Rovnako ako pôvodná 037 vychádza z Lancie Beta Montecarlo, ktorej oceľový stred je zachovaný a spevnený trubkovými rámami. Karoséria je z karbónového kompozitu, podvozok má kované dvojité priečne ramená, tlmiče Öhlins a brzdy Brembo. Motor ostal 2,1-litrový štvorvalec, no namiesto samotného kompresora dostal podľa vzoru Delty S4 zo skupiny B aj turbodúchadlo: kompresor pracuje v nízkych otáčkach a pri vysokých sa elektronicky odpojí, aby prácu prevzalo turbo. Výsledok je 505 k, 550 Nm a šesťstupňový manuál Graziano s dvojlamelovou spojkou.
Zberateľsky je EVO37 už dnes etablovaná hodnota: 37 kusov sa vypredalo v priebehu mesiacov, Top Gear ju ohodnotil plným počtom bodov a prvé exempláre sa na aukciách objavujú s odhadmi vysoko nad pôvodnou cenou. Je to auto, ktoré spája rodokmeň skupiny B, mená Lombardi, Limone a Biasion a remeselnú výrobu v Piemonte.
Kimera EVO38 2024–38 kusov600 k0–100: cca 2,9 sKeď Lancia v roku 1983 vyhrala majstrovstvá sveta s 037, už vedela, že budúcnosť patrí pohonu všetkých kolies. Projekt 038 – štvorkolková evolúcia 037 – vznikol ako prototyp, ale nikdy sa nevyrábal; nahradila ho Delta S4. Kimera EVO38 je odpoveď na otázku „čo keby“: auto, ktoré spája karosériu v duchu 037 s technikou, akú by Lancia použila, keby pokračovala.
Technicky ide o vrchol toho, čo Kimera dokáže. Štvorvalec s kompresorom aj turbom dostal väčšie turbodúchadlo a 48-voltový mild-hybrid, výkon stúpol na 600 k a 580 Nm. Pohon všetkých kolies používa hydraulické spojky s aktívnym riadením, ktorých rozdelenie momentu si vodič nastavuje z kabíny; prevodovka je šesťstupňový manuál s kratšími prevodmi a dvojlamelovou spojkou, voliteľne sekvenčná. Podvozok má elektronicky riadené tlmiče a zdvih prednej nápravy, hmotnosť je napriek dvom hnacím hriadeľom navyše len 1 100 kg – o 20 kg menej než EVO37. V interiéri z kože, alcantary, karbónu a frézovaného hliníka beží medzi sedadlami odhalený hnací hriadeľ pod sklom.
EVO38 debutoval v Ženeve 2024 a produkčnú podobu ukázal v auguste 2025 na Monterey Car Week. Pre zberateľa je to vzácnejšia a technicky komplexnejšia sestra EVO37: 38 kusov, z ktorých väčšina mala majiteľa ešte pred premiérou, a koncept, ktorý nemá v restomodovom svete obdobu.
Kimera K39 2026limitovaná séria1 000 k0–100: cca 2,5 sPo dvoch evolúciách Lancie 037 urobila Kimera krok, ktorý Luca Betti avizoval od začiatku: K39 je hyperšport bez donorského auta, prvý úplne vlastný projekt manufaktúry z Cunea. Premiéru mal 16. mája 2026 na Villa d’Este a jeho tvar nezapiera inšpiráciu prototypmi majstrovstiev sveta športových áut z osemdesiatych rokov – dlhý, nízky, s karosériou, ktorá podľa Kimery „vedie dialóg so vzduchom“ od prvej čiary.
Srdce auta dodal Koenigsegg: twin-turbo V8 vyvinutý špeciálne pre Kimeru, s turbodúchadlami prekalibrovanými pre reakciu a ovládateľnosť namiesto extrémnych výkonov švédskych hyperšportov. Kimera uvádza 1 000 k a 1 200 Nm, motor spĺňa emisné normy a prijíma softvérové aktualizácie cez cloud Koenigseggu. Pri cieľovej hmotnosti okolo 1 100 kg sa pomer výkonu k hmotnosti dostáva do kategórie, kam patrí len hŕstka áut. Na technickom vývoji spolupracuje Dallara.
K39 je zároveň súťažný projekt: Kimera pripravuje konfiguráciu Pikes Peak, s ktorou chce zdolať najznámejší vrchársky pretek sveta, a cestu auta sprevádza turné cez Goodwood, Monterey, Spa a Le Mans Classic. Pre zberateľa je to vstup do príbehu na jeho začiatku – viac než 20 kusov malo majiteľa ešte pred premiérou, veľkosť série Kimera zatiaľ neoznámila.

Švédska manufaktúra z bývalej leteckej základne, ktorá si motory, prevodovky aj rekordy stavia sama.
Christian von Koenigsegg založil firmu 12. augusta 1994 ako 22-ročný s jediným cieľom – postaviť najlepšie športové auto sveta. Prototyp CC sa prvýkrát rozbehol v roku 1996, prvý sériový CC8S (2002, šesť kusov) získal zápis do Guinnessovej knihy za najvýkonnejší sériový motor, CCR v roku 2005 na Nardò prekonal rýchlostný rekord McLarenu F1 a Agera RS v roku 2017 stanovila rekord sériových áut 447 km/h. Od roku 2003 značka sídli v Ängelholme v hangároch bývalej základne švédskeho letectva, po ktorej zdedila aj symbol ducha letky Johan Röd – dodnes je na kryte motora každého auta.
Koenigsegg vyvíja takmer všetko sám – päťlitrový V8 s najľahšou kľukou sveta, deväťstupňovú prevodovku Light Speed Transmission, elektromotor Dark Matter, karbónové kolesá Aircore či bezvačkovú technológiu Freevalve. Filozofia „žiadne kompromisy, žiadny strach zo zlyhania“ dala svetu prvý štvormiestny megacar Gemera, rekordný Jesko Absolut (0–400–0 km/h za 25,21 s) a CC850 s prevodovkou, ktorá je manuálom aj automatom. Približne 800 ľudí stavia ročne len niekoľko desiatok áut, každé ručne a každé pre konkrétneho majiteľa.
Koenigsegg Jesko (Attack / Absolut) 2019–125 kusov1 280 kmax Absolut – oficiálne neuvedená, simulácie výrobcu hovoria o vyše 500 km/hJesko mal premiéru na ženevskom autosalóne v marci 2019 ako nástupca Agery a nesie meno Christianovho otca Jeska, ktorý mu pomohol firmu rozbehnúť. O rok neskôr pribudla verzia Absolut a odvtedy si klient vyberá z dvoch filozofií – Attack pre okruh, kde rozhoduje prítlak a čas na kolo, alebo Absolut pre absolútnu rýchlosť, kde rozhoduje odpor vzduchu. Technika pod karosériou je rovnaká, karoséria a aerodynamika celkom iné.
Päťlitrový V8 je prepracovaný do posledného detailu: plochá kľuka s hmotnosťou 12,5 kg, ľahšie ojnice a piesty, 8 500 ot./min, dve turbodúchadlá s tlakom 1,7 bar (2,2 bar na E85) a prvý sériový systém tlakových snímačov v každom valci, ktorý riadi každé spaľovanie zvlášť. Výsledok je 1 280 k na benzíne a 1 600 k na E85 pri 1 500 Nm. Prevodovka Light Speed Transmission s deviatimi stupňami a siedmimi spojkami váži 90 kg a radí z ktoréhokoľvek prevodu na ktorýkoľvek iný – bez prechodových stupňov, bez medzery v ťahu. Karbónový monokok má torznú tuhosť 65 000 Nm na stupeň, suchá hmotnosť je 1 320 kg (Attack), respektíve 1 290 kg (Absolut).
Rekordy píše predovšetkým Absolut: v júni 2024 zajazdil 0–400–0 km/h za 27,83 s, v auguste 2025 – s tým istým autom a novým softvérom „Absolut Overdrive“, ktorý dostanú všetci majitelia – za 25,21 s. Attack zasa drží rekord sériových áut na Laguna Seca. Pre zberateľa je Jesko pravdepodobne najtechnickejšie auto svojej generácie, vyrobené len v 125 kusoch pre obe verzie spolu; posledné kusy opúšťajú Ängelholm pri tempe približne 30 až 40 áut ročne.
Koenigsegg Gemera 2020–300 kusov2 300 kGemera mala premiéru v marci 2020 ako prvý štvormiestny Koenigsegg a prvé auto na svete, ktoré spája výkon megacaru s praktickosťou dvojdverového GT pre štyroch dospelých a štyri príručné kufre. Pôvodný koncept rátal s dvojlitrovým trojvalcom Tiny Friendly Giant (so systémom Freevalve bez vačkových hriadeľov), tromi elektromotormi a priamym pohonom Direct Drive z Regery. Zákaznícka špecifikácia z júla 2023 však priniesla zásadnú zmenu.
Koenigsegg namiesto troch motorov Quark vyvinul jeden – Dark Matter s 800 k a 1 250 Nm pri 39 kg – a namiesto Direct Drive deväťstupňovú Light Speed Tourbillon Transmission, odvodenú z prevodovky Jeska. Tá umožnila do Gemery vložiť aj päťlitrový „Hot V8″ s turbodúchadlami medzi radmi valcov. S trojvalcom dáva Gemera 1 400 k a 1 850 Nm, s V8 až 2 300 k a 2 750 Nm – najviac, čo kedy homologované sériové auto ponúklo. Výkon ide na všetky štyri kolesá s vektorovaním krútiaceho momentu, karbónový monokok sa opiera o hydraulicky nastaviteľnú výšku a karbónové kolesá Aircore štvrtej generácie.
Pre Gemeru postavil Koenigsegg vlastnú halu Gripen Atelier s 11 000 m² a cesta od premiéry k prvému odovzdanému autu trvala vyše šesť rokov – prvý zákaznícky kus v červenej Johan Röd prevzal majiteľ v júni 2026. Práve táto dlhá cesta a limit 300 kusov robia z Gemery jeden z najočakávanejších zberateľských objektov desaťročia: auto, ktoré nemá priameho konkurenta a ktorého cena sa začína okolo troch miliónov dolárov pred daňami.
Koenigsegg CC850 2022–70 kusov1 185 kCC8S bol v roku 2002 prvý sériový Koenigsegg a vzniklo ho len šesť kusov. Dvadsať rokov po jeho dodaní a pri príležitosti päťdesiatych narodenín Christiana von Koenigsegga predstavila značka v Monterey CC850 – nie retro kópiu, ale „pokračovanie“ pôvodného auta s technikou Jeska. Christian ho označil za poctu „jedinému najdôležitejšiemu autu v histórii Koenigseggu“, ktoré firmu dostalo na mapu.
Technickým srdcom je Engage Shift System: prevodovka Light Speed Transmission s deviatimi stupňami, ktorá sa vodičovi podľa nálady predstaví ako šesťstupňový manuál s kulisou, spojkovým pedálom a možnosťou zhasnúť motor pri nešikovnom rozbehu, alebo ako bleskovo radiaci automat – prepnúť sa dá za jazdy. Päťlitrový twin-turbo V8 dostal menšie turbodúchadlá, aby reagoval bez oneskorenia, a dáva 1 185 k na benzíne alebo 1 385 k na E85. Prevádzková hmotnosť 1 385 kg znamená pomer 1:1, karbónový monokok, tlmiče Triplex a karbón-keramické brzdy sú zdieľané s Jeskom.
Reakcia trhu bola bezprecedentná: pôvodných 50 kusov sa vypredalo za niekoľko dní, takže Koenigsegg po konzultácii s dlhoročnými klientmi pridal ďalších 20. Pre zberateľa je CC850 jedinečná kombinácia – posledné auto s manuálnym radením v tejto výkonovej triede, dizajn, ktorý sa odvoláva na najvzácnejší Koenigsegg vôbec, a séria 70 kusov, z ktorých väčšinu vlastnia dlhoroční majitelia značky.

Posledná britská manufaktúra, v ktorej sa hliníková karoséria stále tvaruje ručne na jaseňovom ráme – v Malverne od roku 1909.
H. F. S. Morgan postavil svoj prvý trojkolkový Runabout v roku 1909 a od roku 1914 vznikajú autá značky v tých istých tehlových halách na Pickersleigh Road v Malverne. Jaseňový rám karosérie, ručne tvarovaný hliník a výroba v stovkách kusov ročne zostali dodnes – pod kožou je však lepená hliníková platforma CX, resp. CXV a motory BMW. Z Malvernu vyšli Plus 8 s V8 od Roveru (1968), Aero 8 (2000), Plus Six (2019), Plus Four, trojkolka Super 3 (2022) a nová vlajková loď Supersport (2025).
V roku 2019 získala väčšinový podiel talianska investičná skupina Investindustrial; rodina Morganovcov si ponechala menšinový podiel a vo firme ostala ako správca značky. Nasledovala spolupráca s Pininfarinou (barchetta Midsummer v 50 kusoch, neskôr Midsummer Coupé v 9 kusoch), program špeciálnych zákaziek a nová generácia modelov. Každý Morgan je coach-built: klient ho konfiguruje s dizajnérmi, karosári ho tvarujú ručne a ročne ich vznikne len niekoľko stoviek.
Morgan Supersport 2025–vlajkový model340 k0–100: 3,9 sSupersport nahrádza Plus Six ako vlajková loď Morganu a je prvým sériovým modelom, do ktorého sa preniesli skúsenosti zo spolupráce s Pininfarinou na barchette Midsummer. Dizajn Jonathana Wellsa má čistejšie plochy, nový tvar zadnej časti s kufrom a zároveň zostáva nezameniteľným Morganom: dlhé blatníky, podkovovitá maska, svetlomety v samostatných puzdrách a delená kapota. Pod ňou pracuje radový šesťvalec BMW B58 s 340 koňmi a 500 Nm, ktorý posiela výkon cez 8-stupňový automat ZF na zadné kolesá.
Technicky ide o najväčší skok značky od príchodu platformy CX v roku 2019. Lepený hliníkový podvozok CXV váži 102 kg, má dvojité lichobežníky na oboch nápravách, voliteľné 24-stupňovo nastaviteľné tlmiče Nitron a samosvorný diferenciál. S hmotnosťou 1 170 kg zrýchli auto z 0 na 100 km/h za 3,9 s a dosiahne 267 km/h. Karoséria však vzniká postaru: hliníkové panely tvarujú karosári ručne na jaseňovom ráme, budíky sa vyrábajú v Caerbonte vo Walese a interiér je ušitý z kože a dreva bez dotykových displejov.
Pre zberateľa je Supersport vstupom do sveta, v ktorom je každé auto konfigurované s klientom a ročne ich vznikne len okolo 180. Základná cena je 102 000 £, plne vybavené auto stojí okolo 142 000 £. Od apríla 2026 ponúka Morgan aj Supersport 400 so 402 bhp, sériovým balíkom Dynamic Handling a vlastnými farbami – prvý Morgan nad hranicou 400 koní a pravdepodobný budúci zberateľský kus.
Morgan Midsummer 2024–202650 kusov340 k0–100: cca 4 sMidsummer vznikol z iniciatívy Massima Fumarolu, vtedajšieho šéfa Morganu s minulosťou v Lamborghini, ako oslava dvoch storočí karosárskych skúseností Morganu a Pininfariny. Svetová premiéra prišla 16. mája 2024 a bola skôr formalitou: všetkých 50 áut si už rozobrali najvernejší klienti značky. Je to barchetta v pravom zmysle slova – bez strechy, s nízkym štítkom namiesto čelného skla, s klesajúcou líniou ramien a zadnou časťou, ktorú Jonathan Wells opísal ako „excentrický zametený chvost“.
Pod karosériou pracuje lepená hliníková platforma CX a radový šesťvalec BMW 3,0 l turbo s 8-stupňovým automatom, tak ako v Plus Six. Všetko ostatné je remeslo: hliníkové panely tvarované ručne vyše 250 hodín, nerezové prahy, 19-palcové kolesá na mieru, nastaviteľné tlmiče Nitron a interiér, v ktorom tíkové laminované diely pripomínajú palubu motorového člna. Päť analógových budíkov, dlhá stredová konzola a jaseňový rám pod hliníkom sú tým, čo robí Morgan Morganom.
Pre zberateľa je Midsummer kľúčový z dvoch dôvodov. Je to prvá spolupráca Morganu s Pininfarinou a dizajnový základ, z ktorého vyrástol nový Supersport. A je uzavretý: posledný, päťdesiaty kus opustil Malvern 12. marca 2026, cena sa oficiálne nezverejnila (odhady sa pohybovali okolo 200 000 £ podľa výbavy) a jediným pokračovaním je Midsummer Coupé z júna 2026, limitované na deväť zákaziek.
Morgan Super 3 2022–635 kg118 k0–100: 7,0 sTrojkolka je pôvodná DNA Morganu: od Runaboutu z roku 1909 cez V-twin modely dvadsiatych rokov až po 3 Wheeler z rokov 2011 až 2021. Super 3, predstavený 24. februára 2022, je však prvým Morganom, ktorý vznikol na čistom papieri od Aero 8 – a prvým s monokokom. Namiesto štýlu dvadsiatych rokov sa dizajnéri inšpirovali prúdovým vekom: každý prvok má mechanický dôvod, od odliatkov, ktoré spájajú funkciu nosiča motora s tvárou auta, po vyrazené výstuhy v bočniciach, ktoré sú zároveň dekorom.
Motor je kompaktný atmosférický trojvalec Ford 1,5 l uložený za prednou nápravou, aby karoséria pôsobila, že ju predné kolesá ťahajú, nie nesú. Má 118 koní a 150 Nm, radí sa päťstupňovým manuálom z Mazdy MX-5 a poháňa jediné zadné koleso. Pri 635 kg to stačí na 7,0 s z 0 na 100 km/h a 209 km/h. Predné pneumatiky Avon na mieru s baňatými bočnicami, lichobežníkové zavesenie s tiahlami a bočné „sideblades“ s lištami pre brašne robia zo Super 3 stroj na cestovanie, nie len na nedeľné vychádzky.
Zberateľsky je Super 3 zaujímavý ako najčistejšia forma morganovského zážitku: otvorená kabína, mechanický pocit, viditeľný motor pod mriežkou a nekonečná konfigurácia vrátane edícií Origins či Malle Rally Special. Je to zároveň model, s ktorým sa Morgan po rokoch vrátil na americký trh – homologovaný ako motocykel, so svetlometmi zapustenými do karosérie.

Špecialisti na Datsun 240Z z Bradfordu – „japonské automobilové umenie" prestavané s precíznosťou, ktorú porovnávajú so Singerom.
Rahail Tariq si kúpil svoj prvý Datsun 240Z, keď v Británii nenašiel dielňu, ktorá by ho dokázala obnoviť poriadne. Auto mu nakoniec postavil Martin Ryland, špecialista na Z-ky pôsobiaci vtedy vo Francúzsku – a z dvojice sa stali partneri v MZR Roadsports v Bradforde v západnom Yorkshire. Dielňa pracuje takmer výlučne s nehrdzavými autami dovezenými z USA: skelet sa odstrojí, chemicky očistí, bodovo zosilní a dostane motoršportové komponenty, od 30-stupňovo nastaviteľných tlmičov po 5- a 6-stupňové prevodovky a samosvorné diferenciály.
Modely Sport Edition, Sport Design, limitovaná MZR 50 Anniversary a vrcholná Evolution s karbónovým exoskeletom vznikajú na zákazku pre klientov z celého sveta – od Švajčiarska po Hongkong. Top Gear o MZR napísal, že jeho autá nepôsobia ako restomod, ale ako „optimalizácia“ – vyladený a rozvinutý Z-car, ktorý si zachoval tenké stĺpiky, kľukové okná a charakter roku 1969. Hagerty, Petrolicious a Carscoops to po vlastných jazdách potvrdili.
MZR Roadsports Evolution 2022karbónový exoskeletcca 275 kEvolution je odpoveď MZR Roadsports na otázku, čo by bol Datsun 240Z, keby ho Nissan staval bez limitov. Po rokoch prestavieb Sport Edition a Sport Design, pri ktorých zostával oceľový skelet a atmosférický L-series, prišiel v roku 2022 model, kde sa karoséria mení na karbónový exoskelet a motor na väčší, modernejší radový šesťvalec. Silueta z roku 1969 – dlhá kapota, oblé blatníky a skosená zadná časť – ostáva nedotknutá, no auto je ľahšie, tuhšie a rýchlejšie, než kedy bolo.
Motor je Nissan RB s dvoma vačkovými hriadeľmi, atmosférický, prevŕtaný a predĺžený na 3,2 až 3,4 l podľa želania klienta, s individuálnymi škrtiacimi klapkami Jenvey a otáčkami vysoko nad 7 000. Výkon sa podľa špecifikácie pohybuje od 275 koní a 336 Nm po približne 360 koní, vždy cez šesťstupňový manuál a motoršportový samosvorný diferenciál. Zavesenie je nastaviteľné, riadenie má jemný posilňovač, brzdy sú moderné – a v kabíne sedíte nízko v karbónových škrupinách čalúnených kožou Spinneybeck, s kľukovými oknami, ktoré MZR zámerne ponechal.
Pre zberateľa je Evolution britskou obdobou toho, čo pre Porsche 964 znamená Singer: dielňa s jedným modelom, s povesťou šírenou od úst k ústam a s kapacitou niekoľkých áut ročne. Stavba trvá približne tri roky a cena okolo 200 000 £ vrátane donorského auta bola v roku 2022 označená Hagerty za „prekvapivo rozumnú“ v porovnaní s restomodmi za 400 000 £ a viac.
MZR Roadsports MZR 50 Anniversary 2019limitovaná sériacca 240–280 k podľa špecifikácieKeď sa Datsun 240Z v roku 2019 dožil päťdesiatky, MZR Roadsports pripravil edíciu, ktorá nemá byť ďalšou reštauráciou, ale oslavou toho, čím Z-ka mohla byť. MZR 50 Anniversary vychádza z modelu Sport Design, no dostáva širší rozchod, svalnatejšie blatníky, prepracovanú prednú aerodynamiku a nižšiu svetlú výšku. Karoséria spája ručne tvarovanú oceľ s karbónovými dielmi tak, aby auto na pohľad zostalo tým istým autom z roku 1969 – len presnejším.
Motor zostáva verný pôvodu: atmosférický radový šesťvalec Datsun L-series, zväčšený na 2,9 až 3,1 l, s novými vačkami, väčšími individuálnymi škrtiacimi klapkami, sekvenčným vstrekovaním MZR a elektronickým plynom. MZR nejde za holými číslami – ide o ťažnosť a trvanlivosť –, no v aute s hmotnosťou tesne nad tonu stačí 240 až 280 koní na to, aby bola jazda ostrá. Šesťstupňová športová prevodovka, motoršportový samosvorný diferenciál, 30-stupňovo nastaviteľné tlmiče, posilňovač riadenia a klimatizácia robia z edície auto na každodenné použitie, nie exponát.
Pre zberateľa je MZR 50 Anniversary zaujímavá ako limitovaná a oficiálne pomenovaná edícia z dielne, ktorá inak stavia čisto na zákazku. Každý kus má individuálny interiér a budíky MZR-50, zákazky prišli z celého sveta a cena je na vyžiadanie – z verejných zdrojov vieme, že Sport Design stál v roku 2019 od 99 995 £ a výročná edícia je nad ním.

Ateliér pri Modene, v ktorom Horacio Pagani podľa Leonarda da Vinciho spája umenie a vedu do hyperáut s motorom V12.
Horacio Pagani, rodák z argentínskej Casildy (1955), začal v osemdesiatych rokoch pracovať v Lamborghini a vybudoval tam oddelenie kompozitných materiálov. V roku 1991 založil firmu Modena Design zameranú na vývoj kompozitov a v roku 1992 Pagani Automobili so sídlom v San Cesario sul Panaro pri Modene. Po dohode s Mercedes-Benz z roku 1994 o dodávkach motorov V12 predstavil v marci 1999 na autosalóne v Ženeve Zondu C12. Auto pôvodne nieslo meno na počesť Juana Manuela Fangia, písmeno C v názve odkazuje na manželku Cristinu a číslo 12 na počet valcov.
Krédom značky je myšlienka Leonarda da Vinciho, že umenie a veda môžu kráčať ruka v ruke. Vďaka nej má aj každý skrytý diel byť malým umeleckým dielom. Volant Utopie sa 30 hodín frézuje zo 47-kilogramového bloku, kým nemá 1,7 kg, a karbón-titánový kompozit debutoval v roku 2009 pri Zonde R a Zonde Cinque. Za viac ako tri desaťročia vznikli len tri úplne nové modely – Zonda, Huayra a Utopia. Ostatné sú malé série a jednokusovky z radu Grandi Complicazioni, napríklad Zonda HP Barchetta v troch kusoch či Huayra Codalunga v piatich kusoch s cenou od 7 miliónov eur. Utopia kupé v náklade 99 kusov je vypredaná a vypredaných je aj všetkých 130 roadsterov. Vlastný reštaurátorský program Pagani Rinascimento od roku 2017 vracia staršie Zondy do pôvodného stavu, takže hodnotu týchto áut stráži sám výrobca.
Pagani Utopia 2022–99 + 130 kusov864 k0–100: cca 2,8 sHoracio Pagani dostal od klientov tri požiadavky: žiadne hybridy, žiadne obrovské krídla a manuálna prevodovka. Utopia je odpoveď. V čase, keď hypercary pridávajú elektromotory a batérie, prichádza Pagani s atmosférou analógového auta – dvanásťvalec s dvoma turbami, tri pedále a kabína, v ktorej nie je jediný displej okrem minimálneho ukazovateľa pred vodičom. Názov odkazuje na Utópiu Thomasa Mora, miesto, ktoré neexistuje, no stojí za to o ňom snívať.
Technika je výsledkom troch desaťročí práce s kompozitmi. Monokok z materiálov Carbo-Titanium HP62 G2 a Carbo-Triax HP62 drží suchú hmotnosť na 1 280 kg, o 70 kg menej ako Huayra. Motor Mercedes-AMG V12 s objemom 5 980 cm³ dáva 864 k a 1 100 Nm v širokom pásme od 2 800 ot./min, karbón-keramické brzdy Brembo majú vpredu priemer 410 mm. Karoséria vytvára prítlak tvarom, nie krídlami, a každý diel – od kovaných kolies APP po pedále z jedného bloku kovu – vzniká podľa kréda, že aj skrytá súčiastka má byť malým umeleckým dielom.
Pre zberateľa je Utopia pravdepodobne posledná generácia čisto spaľovacieho hypercaru s manuálom od výrobcu tejto úrovne. Kupé vzniklo v 99 kusoch a roadster, predstavený v auguste 2024 na podujatí The Quail v Kalifornii, v 130 kusoch – s rovnakou suchou hmotnosťou ako kupé. Obe série sú vypredané; na trh sa dostávajú len cez sekundárny predaj, kde ceny začínajú vysoko nad pôvodnými 2,17, respektíve 3,1 milióna eur bez daní.
Pagani Huayra Codalunga 20225 kusov840 kV roku 2018 prišli za Horaciom Paganim dvaja zberatelia s jednou otázkou: ako by vyzerala Huayra, keby ju v šesťdesiatych rokoch postavili karosári pre Le Mans? Odpoveď dostala meno Codalunga – dlhý chvost – a stala sa prvým projektom novej divízie Grandi Complicazioni, pomenovanej po najkomplikovanejších hodinárskych strojčekoch. Premiéra prišla v júni 2022, všetkých päť kusov bolo predaných vopred.
Zadná časť narástla o 360 mm a Pagani s ňou urobil presný opak toho, čo by čakal každý: odstránil všetko, čo nebolo nutné. Karoséria je hladká, s minimom špár, bez veľkého krídla, výfuk z titánu s keramickým povlakom váži 4,4 kg. Výsledok je o 70 kg ľahší než Huayra kupé – 1 280 kg suchej hmotnosti pri 840 koňoch a 1 100 Nm z dvanásťvalca Mercedes-AMG. Kabína kombinuje tkanú starenú kožu s hliníkom frézovaným z jedného bloku, karbón-keramické brzdy Brembo a kované kolesá Avional patria k štandardu značky.
Pre zberateľa ide o jednu z najvzácnejších moderných Pagani: päť áut, cena od 7 miliónov eur a status prvého dieťaťa Grandi Complicazioni, ktoré neskôr dalo svetu ďalšie jednokusovky. Na scuderia.sk sme sa Codalunge venovali aj v samostatnom článku v Magazíne.
Pagani Huayra R Evo 2024–len na okruh900 kmax 350 km/hHuayra R z roku 2021 bola odpoveďou Horacia Paganiho na otázku, ako by vyzerala Huayra bez pravidiel: bez homologizácie, bez turbodúchadiel, bez kompromisov. O tri roky neskôr prišla verzia Evo – rovnaká filozofia, ešte extrémnejšia aerodynamika a motor, ktorý patrí k posledným veľkým atmosférickým dvanásťvalcom na svete.
Motor Pagani V12-R Evo s objemom 6,0 litra postavila nemecká HWA, firma vzniknutá z pretekárskeho oddelenia AMG. Dáva 900 koní pri 8 750 ot./min, 770 Nm v pásme od 5 800 do 8 200 ot./min a točí sa až do 9 200 ot./min. Šesťstupňová sekvenčná prevodovka vyvinutá s HWA váži 80 kg a tvorí nosnú časť šasi, karbón-titánový monokok drží suchú hmotnosť na 1 060 kg. Oproti pôvodnej R je Evo o 19 cm dlhšie, s novým predným splitterom a prepracovanou prednou kapotou, ktoré zvýšili prítlak. Strechu tvoria dva odnímateľné panely, preto Pagani auto oficiálne nazýva Huayra R Evo Roadster.
Pre zberateľa je R Evo auto do zbierky, ktoré sa jazdí: Pagani ho klientom servisuje a prepravuje v rámci programu Arte in Pista na okruhy ako Spa-Francorchamps či Imola. Počet kusov výrobca neuverejnil, pôvodná Huayra R vznikla v 30 exemplároch; cena Evo sa podľa médií pohybuje okolo 3,2 milióna eur.

Pražská značka s koreňmi z roku 1907, ktorá sa po 77 rokoch vrátila k cestným autám hypercarom Bohema.
Praga – latinský názov Prahy – vznikla v roku 1907 ako automobilová továreň Prvej českomoravskej strojárne a v medzivojnovom období patrila so Škodou a Tatrou k trom najväčším československým automobilkám. Modely Piccolo, Alfa či Grand sa predávali v desaťtisícoch, firma stavala motocykle, lietadlá aj nákladné autá a v roku 1933 vyhrala 1 000 míľ československých. Po vojne a znárodnení sa osobné autá v roku 1947 skončili – Praga sa stala synonymom pre nákladný V3S a prevodovky.
Dnešná Praga Cars je súkromná firma s pražským sídlom, ktorá od roku 2011 vyrába motokáry (až 7 000 podvozkov ročne, dva tituly majstra sveta FIA) a pretekárske prototypy R1 – tie vznikli po spojení so slovenskou firmou Race4 a jazdia vo vlastnom Praga Cup v Británii. Cestný hypercar Bohema (2022) vymyslel Praga spolu s Romainom Grosjeanom, testovala sa na Slovakia Ringu a prvý kus odovzdali v decembri 2024 – prvé cestné auto značky po 77 rokoch, ručne stavané v Česku v sérii 89 kusov.
Praga Bohema 2022–89 kusov700 k0–100: 2,3 sBohema je auto, ktoré vzniklo z rozhovoru: Romain Grosjean po jazde v pretekárskej Prage R1 navrhol, aby firma postavila cestnú verziu toho istého pocitu. Praga mu dala za pravdu, no nestavala odvodeninu – Bohema má vlastný karbónový monokok, motor na samostatnom pomocnom ráme a karosériu, ktorú doladili v aerodynamickom tuneli tímu Formuly 1. Výsledkom je auto s hmotnosťou pod 1 000 kg, ktoré generuje 900 kg prítlaku pri 250 km/h a pritom má evidenčné číslo.
Motor je pragmatická voľba: 3,8-litrový V6 twin-turbo z Nissanu GT-R, overený v desaťtisícoch áut, ktorý Litchfield Engineering prestaval na suchú kľukovú skriňu, osadil novými turbodúchadlami a titánovým výfukom. Dáva 700 k a 725 Nm a cez šesťstupňovú sekvenčnú prevodovku Hewland poháňa zadné kolesá na pneumatikách Pirelli Trofeo R. Kabína v tvare kvapky má dvoje dverí otvárajúcich sa nahor a dve 50-litrové batožinové schránky nad zadnými kolesami. PistonHeads po jazde v prototype napísal, že auto „už teraz pôsobí ako úplne pripravené na seriózne okruhové nasadenie“.
Pre zberateľa je Bohema prvým cestným autom Pragy po 77 rokoch a jedným z mála hypercarov, ktoré vznikajú v strednej Európe – ručne v Česku, s vývojom na Slovakia Ringu. Séria 89 kusov za 1,36 milióna eur bez daní je v porovnaní s britskými a talianskymi súpermi takmer polovičná, pritom pomer výkonu a hmotnosti má Bohema lepší ako väčšina z nich.

Neapolská manufaktúra „fuoriserie" – ručne stavané GT s hybridným kompresorovým V8 v duchu zlatých rokov talianskeho dizajnu.
Puritalia Automobili založil v roku 2010 v Neapole podnikateľ Paolo Parente s cieľom stavať talianske „fuoriserie“ – autá mimo sériovej výroby – v duchu zlatej éry talianskeho automobilového dizajnu, no s najmodernejšou technikou. Prvým dielom bol roadster 427 (2014) inšpirovaný Shelby Cobrou: karbónová karoséria, kompresorový V8 so 600 k a hmotnosť 1 089 kg.
V roku 2019 značka v Ženeve odhalila Berlinettu – „super-hybridné“ GT s 965 k, karbónovo-hliníkovým šasi a sériou limitovanou na 150 kusov. Dizajn oboch modelov je dielom Fabia Ferranteho. Každé auto vzniká ručne na objednávku a klient dostáva vlastný dizajnérsky tím; len lakovanie a dokončovanie odhaleného karbónu trvá 800 hodín. Britským predajcom značky sa v roku 2019 stal H.R. Owen.
Puritalia Berlinetta 2019150 kusov965 k0–100: 2,7 sKeď sa Puritalia v marci 2019 vrátila na ženevský autosalón, priniesla auto, ktoré médiá nazvali „McLaren P1 medzi GT“. Berlinetta nadväzuje na roadster 427 z roku 2014, no cieli vyššie: na klasické talianske gran turismo s motorom vpredu, zadným pohonom a dlhou kapotou, ktoré má zároveň výkon hypercaru. Štyri roky vývoja, karbón všade, kde to dáva zmysel, a technika, ktorú v tejto triede nik iný nespojil.
Srdcom je 5,0-litrový V8 so suchou kľukovou skriňou a 2,9-litrovým twin-screw kompresorom, ktorý sám dáva 750 k pri 7 000 ot./min a 878 Nm. Na zadnom diferenciáli sedí axiálny elektromotor YASA s hmotnosťou len 25 kg a výkonom 215 k, napájaný dvoma 700 V batériami LiFePO so súhrnnou kapacitou 5,2 kWh. Systémový výkon 965 k a 1 248 Nm prenáša sedemstupňová robotizovaná prevodovka vzadu s elektronickým samosvorom. Karbónová vaňa s hliníkovými pomocnými rámami váži 150 kg a je zárukou tuhosti, ktorú si klasické GT nikdy nemohli dovoliť.
Pre zberateľa je Berlinetta vzácnym spojením: neapolský pôvod, 150 kusov, z toho desať v odhalenom karbóne, individuálny dizajnérsky tím pre každého klienta a dizajn Fabia Ferranteho, ktorý cituje talianske berlinetty 60. rokov bez retro gýča. Ide o jedno z mála „fuoriserie“ áut súčasnosti, ktoré vzniklo mimo tradičnej Motor Valley.

Kalifornská dielňa Roba Dickinsona, ktorá z Porsche 911 typu 964 robí najžiadanejšie restomody sveta.
Rob Dickinson, bývalý frontman britskej kapely Catherine Wheel a absolvent automobilového dizajnu na Coventry University, založil Singer v roku 2009 v Los Angeles. Meno je poctou legendárnemu inžinierovi Porsche Norbertovi Singerovi a zároveň pripomienkou Dickinsonovej speváckej minulosti. Prvá reštaurovaná 911 sa ukázala na Monterey Car Week v tom istom roku a odvtedy platí v dielni jediné heslo – „Everything is important“, všetko je dôležité.
Singer nie je výrobca áut, ale reštaurátor: klient dodá Porsche 911 typu 964 (1989–1994), tímy v Kalifornii a vo Veľkej Británii ho rozoberú na holú karosériu a znovu postavia s karbónovými panelmi, motormi od Ed Pink Racing Engines, Cosworthu či Williams Advanced Engineering a interiérom na úrovni haute couture. Z pôvodnej služby Classic (2009–2022, približne 450 áut) vyrástli štúdie DLS (2018), Classic Turbo (2022), DLS Turbo (2023) a od roku 2025 Carrera Coupe a Cabriolet s motorom vyvinutým s Cosworthom. V roku 2026 bol Singer ústrednou značkou Goodwood Festival of Speed. Oficiálne označenie áut znie „Porsche 911 reimagined by Singer“ – Singer nie je prepojený s Porsche AG.
Singer Classic Study (Porsche 911 reimagined by Singer) 2009–2022cca 450 kusov390 kKeď Rob Dickinson v roku 2009 ukázal na Monterey Car Week svoju prvú „reimagined“ 911, založil celý žáner. Classic – dnes označovaná ako Classic Study – vychádza z typu 964, poslednej generácie 911 s klasickými tvarmi a zároveň prvej s modernou technikou. Singer karosériu zosilní, nahradí kapotu, blatníky, nárazníky aj strechu karbónom a dá autu proporcie úzkych pretekárskych 911 zo začiatku 70. rokov – s okrúhlymi svetlometmi, vonkajším hrdlom nádrže na kapote a bez akejkoľvek plastovej dekorácie.
Najobľúbenejšou mechanickou špecifikáciou bol atmosférický 4,0-litrový boxer od Ed Pink Racing Engines s 390 k, zhruba 427 Nm a červeným poľom pri 7 200 ot./min, spojený so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou Getrag so samosvorným diferenciálom. K tomu nastaviteľné tlmiče Öhlins, brzdy Brembo s karbón-keramickými kotúčmi a kované kolesá v štýle Fuchs. Základná cena presahovala 475 000 USD bez darcovského auta, no takmer každý klient pridal výbavu za ďalšie státisíce – pri aukčnom exemplári z Abu Dhabi to bolo vyše 207 000 USD.
Pre zberateľa je Classic uzavretá kapitola: Singer prestal prijímať objednávky v júli 2022, keď podľa Dickinsona vývoj vzduchom chladeného boxera dosiahol svoj vrchol, a počet áut sa zastavil približne na 450 kusoch. Hotové autá sa od roku 2021 pravidelne predávajú nad milión dolárov. Nástupca – Porsche 911 Carrera Coupe reimagined by Singer z roku 2025 so 100 kusmi, 420-koňovým motorom od Cosworthu a cenou okolo 1,3 milióna libier – potvrdzuje, že pôvodná Classic bola najdostupnejším vstupom do sveta Singera.
Singer DLS (Dynamics and Lightweighting Study) 2018–75 kusov500 kDLS vznikla z otázky jedného klienta: ako ďaleko sa dá dotiahnuť vzduchom chladená 911, ak sa odstránia všetky kompromisy? Singer v roku 2017 oslovil Williams Advanced Engineering, technologickú divíziu tímu Formuly 1, a výsledok predstavil o rok neskôr na Goodwoode. Dynamics and Lightweighting Study – štúdia dynamiky a odľahčenia – je od výfuku po strechu nové auto na základe Porsche 911 typu 964.
Srdcom je atmosférický 4,0-litrový boxer so štyrmi ventilmi na valec a štyrmi vačkovými hriadeľmi, na ktorom okrem Williamsu radil Hans Mezger, konštruktér motorov Porsche 917 a formulového TAG-Porsche. Dáva 500 k pri 9 000 ot./min a je spojený so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou Hewland. Karoséria je kompletne z karbónu, podvozok prepracoval Williams, brzdy dodalo Brembo, kolesá BBS a pneumatiky Michelin. Pri hmotnosti 990 kg je DLS ľahšia ako pôvodná 964 Carrera a zároveň má takmer dvojnásobný výkon.
Všetkých 75 kusov vzniká v britských dielňach Singera a prvý zákaznícky exemplár prevzal majiteľ v roku 2021. Pri cene 1,8 milióna dolárov išlo o najdrahší restomod svojej doby, no trh potvrdil Dickinsonove slová, že „týchto 75 áut bude raz historicky dôležitých“ – aukčné odhady sa dnes pohybujú vysoko nad trojnásobkom pôvodnej ceny.
Singer Turbo Study (Classic Turbo) 2022–na objednávku450 kOd roku 2009 dostávali cestné 911 od Singera výhradne atmosférické motory. Vo februári 2022 predstavil Turbo Study – prvú štúdiu s prepĺňaním, inšpirovanú Porsche 911 Turbo typu 930, teda autom, ktoré v 70. rokoch definovalo pojem „widowmaker“. Rob Dickinson motor opísal ako „absolútne monštrum so šokujúcim krútiacim momentom“, ktoré museli pri ladení dokonca mierne stlmiť.
Základom je opäť Porsche 911 typu 964, no karoséria z karbónu nesie rukopis 930 Turbo: široké zadné blatníky, krídlo „whale tail“ a plutvy pred zadnými kolesami, ktoré Singer premenil na funkčné prívody vzduchu. Pod kapotou pracuje 3,8-litrový vzduchom chladený boxer s dvoma turbodúchadlami, medzichladičmi vzduch–voda a elektronickými obtokovými ventilmi – v základe so 450 k, v športovej špecifikácii s 510 k. Šesťstupňová manuálna prevodovka posiela výkon na zadné alebo na všetky štyri kolesá, brzdy sú karbón-keramické, interiér podľa želania klienta – premiérový exemplár Wolf Blue mal kožu Malibu Sand a drevo Black Forest, goodwoodský kus zelené pruhy a kockovaný poťah.
Turbo Study nie je číselne obmedzená séria, ale každé auto vzniká na objednávku s cenou závislou od špecifikácie – odhady sa pohybujú okolo milióna dolárov. Pre zberateľa je zaujímavá ako prvá kapitola turbo éry Singera, s dizajnom, ktorý na rozdiel od Classic cituje najslávnejšiu 911 80. rokov, a s technikou, ktorá je stavaná na dlhé cesty, nie len na víkendové vychádzky.

Dvaja bratia inžinieri, ktorí postavili kupé BMW Z8 – auto, aké Mníchov nikdy nevyrobil.
Kaess a Willem Smit vyrastali na BMW svojho otca a prešli leteckými kompozitmi, Teslou, General Electric aj dielňou Singer Vehicle Design. Smit Vehicle Engineering založili s jediným cieľom: spojiť zážitok z BMW ich detstva s moderným inžinierstvom tak, aby výsledok pôsobil ako auto z továrne, nie z tuningovej dielne. Prvým výsledkom je Oletha – kupé so siluetou Z8 na technike Z4 M Coupé, s atmosférickým V8 z M3 a šesťstupňovým manuálom.
Firma nevyrába ani nepredáva nové autá: prestavuje klientom ich vlastné BMW a každú zákazku stavia podľa špecifikácie majiteľa, vrátane výberu medzi V8 a radovým šesťvalcom S54. Bratia začínali v Kalifornii, dnes stavajú v Tennessee a plánujú najviac sto kusov. Oletha patrí medzi výnimočné preto, že nejde o kópiu, ale o auto, ktoré v programe BMW chýbalo – a ktoré Top Gear, Autocar aj Motor1 jazdili s rovnakým záverom: pôsobí tak výnimočne, ako vyzerá.
Smit Oletha 2021do 100 kusovvyše 450 k0–100: cca 4,5 sBMW Z8 bolo len roadsterom. Kaess a Willem Smit – jeden z leteckých kompozitov, druhý z Tesly a dielne Singer – sa rozhodli postaviť kupé, ktoré v Mníchove chýbalo, a nazvali ho Oletha. Základom nie je vzácne Z8, ale Z4 M Coupé generácie E86 (2006–2008): auto s takmer rovnakým rázvorom, výrazne tuhším skeletom a mechanikou, ktorú bratia poznajú do poslednej skrutky. Monokok ostáva nedotknutý, všetko okolo neho je nové.
Karoséria je z karbónového prepregu vytvrdeného v autokláve a jediným dielom z pôvodného auta sú sklá. Pod kapotou je atmosférický V8 S65 z M3 E92 s kovaným vnútrom a objemom zväčšeným na 4,4 l – v praxi obdoba motora z M3 GTS s vyše 450 koňmi a červeným poľom pri 8 500 otáčkach. Radí sa šesťstupňovým manuálom ZF cez mechanický samosvorný diferenciál, odpružený je tlmičmi KW, brzdí AP Racingom a na vysokých rýchlostiach ho pridržiava elektricky výsuvný zadný spojler, ktorý bratia testovali desaťtisíc cyklov. Vyše sto dielov pod kapotou je vlastných, vrátane 3D tlačených motorových lôžok.
Pre zberateľa je Oletha tým, čím sú Singer pre Porsche alebo Eagle pre Jaguar: nie kópiou, ale autom, ktoré značka mala postaviť. Firma ho stavia na objednávku z klientovho Z4 M Coupé, plánuje najviac sto kusov a od roku 2022 ponúka aj ľahšiu verziu s radovým šesťvalcom S54 zväčšeným na 3,4 l. Cena V8 verzie sa pohybuje okolo 450 000 $ – za auto, ktoré v roku 2022 Autocar jazdil po Pacific Coast Highway a nazval ho „jedným z najpôvabnejších, aké po nej kedy išli“.

Holandská značka s leteckou DNA – od kráľovského koča cez prvý šesťvalec s pohonom všetkých kolies až po ručne stavané C8.
Bratia Spijkerovci začínali v roku 1880 ako výrobcovia kočov – ich dielo je aj zlatý koč holandskej kráľovnej Wilhelmíny z roku 1898, v tom istom roku postavili prvý automobil. Spyker 60 HP z roku 1903 bol prvým autom sveta so šesťvalcovým motorom a stálym pohonom všetkých kolies, v roku 1914 sa firma spojila s leteckou továrňou a prijala motto „Nulla tenaci invia est via“ – pre vytrvalého nie je žiadna cesta neschodná. Pôvodná značka zanikla v roku 1926.
Moderný Spyker vzkriesili v roku 1999 Victor Muller a Maarten de Bruijn. Od roku 2000 vzniklo približne 255 áut rodiny C8 – Spyder, Laviolette, Aileron a Preliator – s hliníkovou kostrou, leteckými detailmi a interiérom, ktorý nemá v branži obdobu. História značky je zároveň príbehom o vytrvalosti: kúpa Saabu v roku 2010, konkurz v roku 2014, ktorý súd zrušil, a druhý v januári 2021. Po urovnaní sporov o ochrannú známku v roku 2025 sa Spyker v auguste 2026 vrátil – so spoluvlastníkom Volodymyrom Nosovom zo skupiny W Group, sídlom v Lijndene a C8 Preliator XXV Coupé, ktoré predstavil na The Quail v Monterey.
Spyker C8 Preliator 2016–202625 kusov800 k0–100: 2,7 sC8 je od roku 2000 jedinou rodinou áut moderného Spykeru – a Preliator, po latinsky „bojovník“, jej treťou generáciou. Prvý Preliator sa predstavil v Ženeve 2016 s karbónovou karosériou na hliníkovom ráme a kompresorovým 4,2-litrovým V8 od Audi s 525 k; plánovaný motor od Koenigseggu sa do výroby nikdy nedostal. O rok neskôr nasledoval Spyder. Potom prišiel konkurz z januára 2021 a roky súdnych sporov o ochrannú známku, ktoré sa skončili až v októbri 2025.
Návrat bol rázny. Štrnásteho augusta 2026 odhalil Victor Muller na The Quail v Monterey C8 Preliator XXV Coupé – podľa Spykeru nie evolúciu, ale úplne nový návrh. Pod kapotou je 4,0-litrový twin-turbo V8 s 800 k a 1 000 Nm, radenie obstaráva šesťstupňový manuál Graziano a karoséria je z ručne tvarovaného hliníka na hliníkovom priestorovom ráme – Spyker odmietol karbón zámerne. Suchá hmotnosť 1 525 kg, 0–100 km/h za približne 2,7 s a maximum nad 349 km/h.
Interiér zostáva tým, čím bol Spyker vždy výnimočný: sústružený hliník, odhalený radiaci mechanizmus, koža Tuscan Saddle, prepínače ako z lietadla a ani jedna obrazovka okrem head-up displeja. Vzniká 25 kusov, každý na objednávku; prvý exemplár v laku Quail Green s ružovozlatými detailmi bol nominovaný na Bespoke Car of the Year na International Historic Motoring Awards 2026. Pre zberateľa je to pokračovanie jedného z najosobitejších rukopisov v histórii malosériových áut – po piatich rokoch, keď sa zdalo, že sa už neobnoví.

Benátska manufaktúra, ktorá z Alfy Romeo GT Junior stavia karbónové gran turismo s výkonom superšportu – a výhradne na objednávku.
Totem Automobili založil v roku 2018 Riccardo Quaggio, dizajnér s minulosťou v Honde a Alfe Romeo, ktorému v čase prvého auta nebolo ani tridsať. Firma sídli v Marcone pri Benátkach a jej prvé dielo – GT Electric z roku 2020 – ukázalo princíp, ktorého sa Totem drží dodnes: z donorskej Alfy Romeo GT Junior ostáva približne desatina pôvodnej konštrukcie a číslo karosérie, zvyšok je nový karbónový monokok s hliníkovými rámami, karbónová karoséria a technika navrhnutá od čistého listu.
Každé auto vzniká na objednávku ako „Opera“ – s vlastnou farbou, kožou a konfiguráciou, pričom klient volí medzi elektrickým pohonom a dvojito preplňovaným V6, ktorý pre Totem vyvinula Italtecnica. Totem nie je spojený so Stellantisom; je to nezávislá manufaktúra, ktorá chce zachovať analógový zážitok z jazdy bez ohľadu na druh pohonu. Po rade GT pripravuje sériu T12 na vlastnej platforme Tiziano s atmosférickým dvanásťvalcom.
Totem GT Super 2021–40 kusov640 k0–100: 3,2 sAlfa Romeo Giulia Sprint GT a jej odvodeniny GT Junior a GTA patria k najkrajším kupé šesťdesiatych rokov – a k tým, ktoré restomodová scéna miluje najviac. Totem Automobili ich berie ako východisko, nie ako predmet reštaurovania: Riccardo Quaggio nakreslil karosériu, ktorá zachováva proporcie Bertoneho originálu, ale je dlhšia, širšia a celá z karbónu. GT Super je spaľovacia verzia tohto konceptu, predstavená v roku 2021 po elektrickom GT Electric.
Technika je navrhnutá od nuly. Pod karbónovou karosériou je monokok spojený s časťami pôvodného podvozku a CNC-frézovanými hliníkovými rámami, dvojité priečne ramená z frézovaného hliníka, tlmiče ORAM a brzdy Brembo so šiestimi piestikmi vpredu. Motor vyvinula Italtecnica Engineering výhradne pre Totem: 2,8-litrový V6 s dvoma turbodúchadlami, suchou kľukovou skriňou a kombinovaným priamym a nepriamym vstrekovaním dáva 640 k a 655 Nm, pričom sám váži menej než 180 kg. Výkon ide cez šesťstupňový manuál v usporiadaní transaxle na zadné kolesá, zrýchlenie na stovku trvá 3,2 s.
Pre zberateľa je GT Super kombinácia, ktorá sa v segmente nevyskytuje často: tvar Alfy zo šesťdesiatych rokov, manuálna prevodovka, motor postavený na mieru a séria obmedzená na 40 kusov. Každé auto je iné – Totem ponúka program individualizácie od farby cez kožu Foglizzo až po vzor karbónu v interiéri – a vrcholná verzia GT Super SP so 740 k posúva koncept až k športovému prototypu.
Totem GT Electric 2020–20 kusov590 k0–100: pod 2,9 sGT Electric bol prvý model Totemu – auto, ktorým sa manufaktúra v roku 2020 predstavila svetu. Vtedajšia verzia mala 518 k a batériu 50,4 kWh; súčasný stav techniky je 590 k, 900 Nm a 81 kWh, so zrýchlením na stovku pod tri sekundy. Karoséria z karbónu, väčšia a širšia než originál, je zhodná so spaľovacím GT Super: ten istý monokok, tie isté hliníkové rámy, rovnaký prístup k detailom.
Elektrický pohon tu nie je transplantácia do starého auta, ale súčasť konštrukcie: batéria je uložená nízko v podvozku, menič je integrovaný s motorom a tri jazdné režimy riadi vlastná jednotka Totem. Interiér je podľa želania – kože Foglizzo, tkaniny, retro rádio s 3,5-palcovou obrazovkou a mapami Google. Výsledok váži 1 490 kg, čo je na elektromobil s dojazdom okolo 500 km mimoriadne málo.
Pre zberateľa je GT Electric zaujímavý ako začiatok príbehu Totemu a ako jeden z mála elektrických restomodov, ktorý dáva zmysel aj mimo zbierky: tiché, rýchle mestské auto s tvarom Alfy zo šesťdesiatych rokov. Jednokusové exempláre ako Zeal01 z roku 2026 ukazujú, kam až siaha program individualizácie.

Milánska karosáreň, ktorá dala svetu „superľahkú" konštrukciu a tvary Astona Martina DB4, Maserati 3500 GT či Lamborghini 350 GT.
Carrozzeria Touring založili v Miláne 25. marca 1926 Felice Bianchi Anderloni a Gaetano Ponzoni. V roku 1936 si firma patentovala konštrukciu Superleggera – kostru z tenkých oceľových rúrok potiahnutú hliníkovými panelmi, ktorá umožnila stavať ľahké a pevné karosérie pre Alfu Romeo 8C 2900, BMW 328 Mille Miglia či Ferrari 166 MM Barchetta. Touring má na konte jedenásť absolútnych víťazstiev na Mille Miglia a podpis pod Astonom Martinom DB4, DB5 a DB6, Maserati 3500 GT a Lamborghini 350 GT. Pôvodná firma zanikla v roku 1966.
Značka ožila v roku 2006 a dnes sídli v Rho pri Miláne, na Via Arese 30. Súčasný Touring stavia malé série a jednokusovky, pri ktorých spája ručne tepaný hliník s karbónom: Alfa Romeo Disco Volante (2012), Aero 3 na základe Ferrari F12, Arese RH95 s motorom uprostred a Veloce12, moderná interpretácia Ferrari 550 Maranello. V roku 2026 oslavuje storočnicu a patrí k posledným karosárňam, ktoré dokážu auto navrhnúť, vyvinúť aj postaviť pod jednou strechou.
Superleggera Veloce12 2024–30 kusov503 k0–100: 4,4 sFerrari 550 Maranello má medzi zberateľmi zvláštne postavenie: vrátilo dvanásťvalec dopredu, zachovalo manuálnu prevodovku s kovovou kulisou a dodnes je považované za jedno z posledných „čistých“ grand turism z Maranella. Touring Superleggera naň nadviazal projektom, ktorý sám nazýva protilátkou proti elektronickému preťaženiu – Veloce12 je 550 prestavané od základov, no s úctou k tomu, čo na ňom milujú majitelia.
Klient dodá vlastné 550 Maranello, alebo ho Touring obstará. Motor sa rozoberie, obnoví a doladí: výkon stúpne na 503 koní a na zadné kolesá ide cez šesťstupňový manuál. Šasi dostane výstuhy, adaptívne tlmiče TracTive a väčšie brzdy Brembo. Nad tým všetkým sedí ručne vyrábaná karbónová karoséria s dlhou kapotou, zaoblenými blatníkmi a štvoricou okrúhlych zadných svetiel – pocta Touringu z 30. rokov, ale s aerodynamikou overenou v CFD. Interiér je ušitý z talianskej kože v neobmedzenej palete farieb, s novými tvarovanými sedadlami a klasickou pákou radenia.
Pre zberateľa je Veloce12 vzácnou príležitosťou: tridsať kusov, atmosférický dvanásťvalec, manuálna prevodovka a karoséria od karosárne, ktorá tvarovala Ferrari 166 MM Barchetta. Je to auto na dlhé cesty cez Alpy, nie na honbu za časom na okruhu – a práve preto má v zbierkach miesto vedľa pôvodného 550.
Arese RH95 2021–18 kusov670 k0–100: 3,0 sK 95. výročiu si Touring Superleggera nadelil auto, aké predtým nikdy nepostavil: supercar s motorom uprostred. Arese RH95 vznikla na objednávku súkromného klienta – „zakladajúceho patróna“, ktorého iniciály nesie v názve – a Touring z nej urobil uzavretý klub osemnástich kusov okolo Ferrari V8 a jeho dvojspojkovej prevodovky.
Karoséria je celá z karbónu, navrhnutá v CAD a kontrolovaná 3D skenovaním, no tvarovaná s rukopisom, ktorý Touring nazýva „streamline“: dlhé oblúky blatníkov, chrbtové nasávanie nad motorom, bočné vstupy vzduchu na ramenách a nožnicové dvere. Pod nimi je interiér Aero „Cocoon“ – dva oddelené kokpity pre vodiča a spolujazdca, monogram „T“ ručne vyšitý na sedadlách. Ferrari dodáva techniku: 670 koní, 760 Nm, 3,0 s na stovku a 330 km/h, s elektronikou prekalibrovanou na nové aerodynamické zaťaženie karosérie.
Zberateľsky je RH95 zaujímavá dvojako: ako prvé stredomotorové Touring v histórii značky a ako jedna z najmenších sérií, aké Touring ponúkol – 18 kusov, každý s 5 000 hodinami ručnej práce a individuálnou špecifikáciou, vrátane verzií Vento d’Oro a Grigio Artico.
MINI Superleggera Vision 2014konceptneuverejnenýV máji 2014 sa na trávnikoch Villa d’Este objavilo MINI, aké nikto nečakal: dvojmiestny roadster v laku Como Blue, bez strechy a bez bežných kompromisov. Nápad Andersa Warminga, vtedajšieho šéfa dizajnu MINI, dostal podobu v Miláne – Touring Superleggera pod vedením Louisa de Fabribeckersa auto navrhol spolu s MINI a postavil ho vo vlastnej dielni.
Karoséria vznikla tak, ako Touring pracoval pred osemdesiatimi rokmi: hliníkové plechy tepané kladivom a opracované pilníkom na konštrukcii Superleggera, veľké panely s minimom škár. Spredu zostala tvár MINI s okrúhlymi svetlometmi a šesťuholníkovou maskou, zvyšok je taliansky – „Touring“ línia bežiaca od predných kolies dozadu, leštená hliníková hrana oddeľujúca exteriér od interiéru a zadná plutva ako pocta historickým karosériám značky. Pohon je elektrický, uzavretá maska to prezrádza; výkon ani dojazd MINI nikdy nezverejnilo.
Zberateľsky je MINI Superleggera Vision jediný kus, ktorý sa objavil aj na autosalóne v Paríži 2014 a získal dve dizajnové ocenenia. Je dôkazom, že remeslo Touringu obstojí aj mimo sveta dvanásťvalcov – a jedným z mála moderných konceptov, ktoré by zberatelia radi videli v malej sérii.

Ručne stavané roadstery a kupé z westfálskeho Dülmenu – britský štýl, nemecké inžinierstvo a motory BMW.
Bratia Martin a Friedhelm Wiesmannovci sa po návšteve Essen Motor Show v roku 1985 rozhodli postaviť roadster v duchu britských klasík s modernou nemeckou technikou; firmu založili v roku 1988 a spočiatku ju živili ručne vyrábané hardtopy. Prvé sériové roadstery MF25 a MF35 vznikli v Dülmene v roku 1993, nasledovali MF28, MF30 a MF3 so šesťvalcom z M3, kupé GT MF4 s V8 (prototyp 2003, výroba 2005–2013), GT MF5 a Roadster MF5 s desaťvalcom z M5 a limitovaný GT MF4-CS. V októbri 2007 sa výroba presťahovala do novej presklenej manufaktúry so strechou v tvare gekona – gekon je aj v logu – a ročne tu ručne vznikalo do 200 áut; do roku 2013 ich bolo približne 1 600. Dlhy z výstavby továrne a finančná kríza priviedli firmu v auguste 2013 do insolvencie a v roku 2014 nasledovala likvidácia.
V decembri 2015 získali značku, továreň v Dülmene aj práva londýnski investori bratia Roheen a Sahir Berry, prevzatie dokončili vo februári 2016 a Roheen Berry firmu vedie ako CEO. V roku 2019 ohlásili Project Gecko s twin-turbo V8 od BMW M, ktorý v roku 2021 ustúpil elektrickému roadsteru Project Thunderball so 680 koňmi z roku 2022; jeho prvý rok výroby bol vypredaný ešte pred prvou dodávkou, dodávky však firma v roku 2025 odložila. Wiesmann patrí medzi výnimočné preto, že spája ručnú výrobu v malých sériách, klasické proporcie dlhej kapoty a technológiu, ktorú si iné manufaktúry nedovolia.
Wiesmann Project Thunderball 2022elektrický roadster680 k0–100: 2,9 sKeď bratia Berryovci oživili Wiesmann, prvým plánom bol V8 (Project Gecko). V decembri 2021 však padlo rozhodnutie otočiť poradie: najprv príde elektrický roadster. Project Thunderball, odhalený v apríli 2022 a technicky potvrdený v novembri toho roka, zachováva všetko, čím Wiesmann z Dülmenu preslávil – dlhú kapotu, dvojmiestnu otvorenú kabínu, karbónovú karosériu a ručnú výrobu v továrni v tvare gekona –, ale pod ňou je úplne nová hliníková platforma vyvinutá pre elektrický pohon.
Dva motory po 250 kW sedia za kabínou a poháňajú výhradne zadné kolesá, čo je pri elektromobile s 1 100 Nm odvážne a zámerné rozhodnutie. Batéria s 92 kWh je uložená v tvare T v stredovom tuneli, aby ťažisko ostalo nízko a rozloženie hmotnosti vyvážené; 800-voltová architektúra umožňuje nabíjanie až 300 kW. Päť stupňov rekuperácie ovládaných pádlami pod volantom má vodičovi vrátiť pocit radenia. Cieľové hodnoty sú 2,9 s z 0 na 100 km/h a dojazd nad 500 km.
Pre zberateľa je Thunderball sľubom aj rizikom zároveň. Sľubom, lebo ide o jediný ručne stavaný elektrický roadster tejto kategórie s klasickými proporciami a cenou od 300 000 €, ktorého prvý rok výroby sa vypredal skôr, než vznikol prvý zákaznícky kus. Rizikom, lebo dodávky plánované na rok 2024 Wiesmann v júni 2025 odložil bez nového termínu – údaje sú preto stále údajmi výrobcu, nie sériového auta.
Wiesmann Project Gecko 2019konceptoficiálne neuvedený0–100: pod 3,5 sKeď Roheen a Sahir Berry v roku 2016 prevzali Wiesmann, prvý plán bol jasný: vrátiť sa s tým, čo značku definovalo – s predným motorom od BMW M a karbónovou karosériou s klasickými proporciami. Project Gecko, pomenovaný po gekonovi v logu aj po tvare továrne v Dülmene, bol v septembri 2019 predstavený sériou teaserov pod čiernou plachtou a oficiálnym potvrdením twin-turbo V8 4,4 l z divízie M. Štart výroby bol plánovaný na rok 2020, čakacia listina sa otvorila okamžite.
Technický koncept nadväzoval na GT MF5: motor vpredu-uprostred, 8-stupňový automat BMW, pohon zadných kolies a rozloženie hmotnosti 50 ku 50. Wiesmann uvádzal cieľ nad 320 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h pod 3,5 s; výkon nezverejnil, no s motorom, ktorý v M5 dával vyše 600 koní, tlač počítala s podobnou hodnotou. Karoséria mala byť evolúciou známeho rukopisu – lamelová maska, oblé blatníky, zadné svetlá v samostatných puzdrách –, postavená na ľahkej hliníkovej konštrukcii tak, aby splnila dnešné homologačné predpisy.
V decembri 2021 firma oznámila, že Gecko odkladá a sústredí sa na elektrický Project Thunderball. Od toho času sa V8 model objavuje len v prísľuboch, že spaľovací Wiesmann príde neskôr. Pre zberateľa je preto Gecko skôr stopou než autom: dôkazom, kam sa značka chcela vrátiť, a mierkou, ktorou sa bude merať každý budúci Wiesmann s motorom BMW M.

Karosárska legenda z Milána – viac ako sto rokov aerodynamiky, ľahkosti a odvahy.
Ugo Zagato založil svoju karosáreň v Miláne v roku 1919 s myšlienkou prenesenou z leteckého priemyslu: karoséria má byť ľahká, hladká a funkčná. Z tejto filozofie vzišli Alfy Romeo, ktoré vyhrávali Mille Miglia, Aston Martin DB4 GT Zagato, Lancia Fulvia Sport či rad TZ – autá, ktoré dnes patria k najdrahším zberateľským kusom sveta.
Zagato je dodnes rodinná firma vedená Andreom Zagatom a Marellou Rivolta-Zagato. Jeho Atelier tvorí jednokusovky a mikrosérie pre súkromných klientov a značky ako Aston Martin, Alfa Romeo, Maserati, Bentley či Porsche. Typickým podpisom ostáva strecha „double bubble“, skrátená zadná časť coda tronca a dôraz na proporcie, nie dekor.
Alfa Romeo 8C DoppiaCoda Zagato 20251 kus450 k0–100: 4,2 sAlfa Romeo 8C Competizione bola v rokoch 2007 až 2010 výnimkou: 500 kupé a 329 spiderov s karbónovou karosériou, atmosférickým V8 od Ferrari a Maserati a dizajnom, ktorý dodnes patrí k najuznávanejším v histórii značky. Práve na tomto základe postavil Zagato v roku 2025 jediný exemplár, ktorý mení celú siluetu auta a zároveň zostáva verný jeho mechanike.
DoppiaCoda vznikla ako spolupráca Ateliéru Zagato s talianskym zberateľom. Karoséria je dielom milánskej dielne od prvého náčrtu po finálnu montáž. Charakter auta určuje zadná časť: Zagato v nej spojil dva svoje historické podpisy – useknutý Kammov chvost (coda tronca) známy z Giulie TZ a oblú zadnú partiu (coda tonda) – do tvaru, ktorý porota na Villa d’Este 2025 ocenila Design Award pre koncepty a prototypy.
Pre zberateľa je to kombinácia, ktorá sa nestáva často: moderná Alfa Romeo s výnimočnou mechanikou, karoséria od najslávnejšej talianskej karosárne a status jediného kusu s oficiálnym ocenením z najprestížnejšieho concourse sveta.
Aston Martin DBZ Centenary Collection 2019–202019 párov760 bhp0–100: 3,4 sV roku 1960 vznikla z partnerstva Astona Martina a Zagata DB4 GT Zagato – devätnásť áut, ktoré dnes patria k najdrahším britským autám vôbec. O 59 rokov neskôr, k storočnici milánskej karosárne, sa obe značky vrátili k pôvodnému číslu: 19 párov, vždy jedno klasické a jedno moderné auto.
DB4 GT Zagato Continuation stavali ručne v Aston Martin Works v Newport Pagnell podľa pôvodných výkresov, s radovým šesťvalcom a štvorstupňovou manuálnou prevodovkou. Je to auto na okruh, bez cestnej homologizácie – čistá forma originálu, ktorú si môže zberateľ dovoliť skutočne jazdiť.
DBS GT Zagato je moderný protipól: karoséria s typickým „double bubble“ tvarom strechy, aktívna maska chladiča, ktorá sa otvára podľa potreby chladenia, zlaté akcenty a 5,2-litrový twin-turbo V12 naladený na 760 bhp. Zadné okno chýba, nahrádza ho kamera. Kombinácia bola dostupná iba ako celok za 6 miliónov libier plus dane – a práve tá nedeliteľnosť robí z DBZ Centenary Collection jednu z najzaujímavejších zberateľských položiek súčasnosti.
AGTZ Twin Tail 2024–19 kusov300 k0–100: pod 5,0 sAlpine A220 bola koncom 60. rokov najodvážnejším pokusom značky o víťazstvo v Le Mans. Jazdila v dlhej verzii pre rýchle trate a v skrátenej podobe pre technickejšie okruhy. Zagato si z tejto dvojice vzal podnet pre projekt, ktorý ho v roku 2024 vrátil na titulky svetových motoristických médií – AGTZ Twin Tail je moderná Alpine A110 s karbónovou karosériou, ktorej zadná časť existuje v dvoch podobách naraz.
Dlhý chvost s plutvovitými hranami a výrazným venturi tunelom sa pripevňuje na skrátenú karosériu niekoľkými spojmi; po jeho odňatí sa odhalí kratšia, rovnejšia záď s centrálnym výfukom. Majiteľ tak nevolí raz a navždy – každá jazda môže mať inú siluetu. Mechanika zostáva verná Alpine: 1,8-litrový preplňovaný štvorvalec s 300 koňmi uprostred, hliníková platforma a sedemstupňová dvojspojková prevodovka. Zagato sa podľa slov Andreu Zagata „nezaoberá mechanikou, ide mu o šaty“ – a karbónové šaty nepridávajú na hmotnosti.
Pre zberateľa je AGTZ Twin Tail prvým moderným zagatovským projektom so značkou Alpine a zároveň ukážkou, ako môže karosárske remeslo prekvapiť aj v 21. storočí. Devätnásť kusov, devätnásť farieb a deväť historických polepov, k tomu lakovanie podľa vzorky – a prototyp s číslom 00, ktorý mal statickú premiéru na FuoriConcorso 2024 pri jazere Como.
Alfa Romeo Giulia SWB Zagato 20221 kus540 kKeď Zagato v roku 2021 pripravoval oslavu sto rokov od prvej spoločnej Alfy Romeo, Tipo G1, prihlásil sa nemecký zákazník, ktorý už vlastnil SZ, 8C Competizione a viacero zagatovských Astonov Martin. Výsledkom je Giulia SWB Zagato – „short wheelbase“, teda skrátený rázvor – jediné dvojdverové kupé postavené na platforme Giorgio, ktorá inak nesie len sedany a SUV.
Zagato nezačínal od sériovej Giulie, ale od Quadrifoglia povýšeného na úroveň GTAm: 2,9-litrový V6 biturbo s 540 koňmi a 600 Nm, podvozok a brzdy z najostrejšej Giulie. Zásadný rozdiel je v prevodovke – namiesto osemstupňového automatu dostala šesťstupňový manuál, ktorý Alfa v GTAm neponúkala. Karoséria je z karbónu a nesie všetko, čo robí Zagato Zagatom: strechu double bubble, vetranú kapotu, zadnú časť coda tronca podľa Giulie TZ a tri svetlá na každej strane ako poctu SZ „Il Mostro“ z roku 1989. Masívne krídlo z GTAm zmizlo, zostal difúzor s dvojicou zvislých plutiev okolo koncoviek výfuku.
Pre zberateľa je to vzácna kombinácia: moderná Alfa Romeo s manuálnou prevodovkou, karoséria od Zagata a status jediného kusu. Spolu s neskoršou 8C DoppiaCoda tvorí reťaz moderných interpretácií, ktorými Zagato po TZ3 Stradale a TZ3 Corsa pokračuje v dialógu s Alfou Romeo – a je jediným článkom tejto reťaze, ktorý vznikol na modernej sériovej platforme.